clanok

Planéta v čase COVID-19

12.03.2020  I  16:10

Domáce komentáre

V súvislosti s prepuknutím COVID-19 médiá a vlády azda najčastejšie opakujú: nepodliehajte panike. Lenže aj tí, čo nabádajú k rozumnému uvažovaniu a konaniu často šíria paniku. Už len preto, lebo vírusu venujú väčšiu pozornosť ako iným, rovnako závažným globálnym udalostiam.

Problém s číslami

Zatiaľ neexistujú spoľahlivé štatistiky umožňujúce robiť zovšeobecnenia. Avšak apokalyptickej panike musíme nejako čeliť, a preto sa oprime aspoň o také čísla, aké máme k dispozícii. Na bežnú chrípku zomrie približne 0,1 percenta postihnutých osôb. COVID-19 a jeho následky nie sú dostatočne zmapované, takže sa musíme obmedziť len na oklieštené a z hľadiska dôveryhodnosti najspoľahlivejšie údaje. Čínska vláda je notoricky známa zverejňovaním skreslených štatistík. Irán, ďalšia z významne postihnutých krajín, je na tom z hľadiska transparentnosti ešte horšie.

S Čínou je spojený ešte jeden problém. Ide síce o druhú najväčšiu ekonomiku sveta, vojenskú a technologickú mocnosť, no z hľadiska rovnomernosti prerozdelenia bohatstva a rozdielov v kvalite života medzi mestskými a vidieckymi oblasťami ide o rozvojovú krajinu. Úroveň zdravotnej starostlivosti v Číne výrazne a významne zaostáva za rozvinutým svetom, a preto počet úmrtí na COVID-19 nemusí byť spôsobený jeho nebezpečnosťou, ale nedostatočnou medicínskou pomocou.

Doteraz najpresnejšie údaje o počte chorých a z nich zosnulých pochádzajú z Južnej Kórey. Tamojšie štatistiky hlásia, že úmrtnosť sa pohybuje na úrovni 0,7 percenta, čo je oproti bežnej chrípke dramaticky viac. Strach je preto oprávnený aj pochopiteľný. No len do určitej miery. COVID-19 je síce nebezpečný a vysoko nákazlivý, ale jeho silu je potrebné vnímať v určitých súvislostiach. Tento typ coronavírusu ani zďaleka nepredstavuje takú hrozbu, akou bol v stredoveku mor. Alebo v prvej tretine 20. storočia Španielska chrípka (H1N1 vírus), ktorej podľahlo nie menej ako 50 miliónov ľudí. Odhaduje sa, že H1N1 napadol približne 500 miliónov ľudí, teda tretinu vtedajšej celkovej populácie planéty. Mor ani H1N1 nie sú COVID-19, to je pravda. A práve preto, že je to pravda, netreba z neho robiť novú metlu ľudstva.

Od vírusu k spomaleniu

Coronavírusy, akým bol pred časom rozšírený SARS, sú sezónnymi záležitosťami. Šíria sa predovšetkým v čase chladného počasia. S príchodom jarných a letných mesiacov zase ustupujú, aj keď nemiznú úplne. „Kdesi“ stále existujú, no ich opätovné šírenie je závislé od ďalšieho ochladenia. A potom udrú znova. Buď s rovnakou silou, alebo slabšie. Inokedy zmutujú a na svete je nový cyklus nákazy.

Doterajšie skúsenosti s COVID-19 naznačujú, že je síce vysoko nákazlivý, ale z hľadiska úmrtnosti nie je ani zďaleka taký nebezpečný, ako bol v roku 1918 H1N1. Existujú dokonca teórie, že čím je vírus nákazlivejší, tým je menej smrteľný. A keďže jarné a letné mesiace sú dnes bližšie, ako boli v januári, keď sa vírus objavil, možno predpokladať, že jeho prenos sa (aspoň na čas) zastaví. To otvára priestor na prípravu pomocou medicínskej a farmaceutickej vedy.

Otázka preto stojí tak, aká je adekvátna reakcia na úkaz typu COVID-19. Ide totiž o to, že nielen z hľadiska momentálnych ekonomických strát, ale aj z perspektívy dlhodobého globálneho rozvoja je rozsah vládnych obmedzení a opatrení, spojených s nákazou, neudržateľný. Pozrime sa na dve podstatné čísla. Po prepuknutí paniky sa dovoz do Číny znížil o štyri percentá a jej export klesol o 17 percent. Tieto dáta sú staré niekoľko dní a v čase písania nášho textu sú pravdepodobne vyššie. Čína je najväčší exportér na svete, a preto sa jej ekonomický vývoj dotýka nielen Ríše stredu, ale celej globálnej ekonomiky.

O absolútnej bezpečnosti

Svetová ekonomika je dnes komplexne previazaná. Dodávateľské reťazce sa ťahajú neprieč kontinentmi a oceánmi. Produkty vyrábané v Európe a Severnej Amerike sú závislé od dodávok čínskych dielov. Čínske technologické giganty sú zase úzko napojené na amerických výrobcov polovodičov. Čína je najväčším importérom ropy na svete. Pokles produkcie v tejto krajine má za následok nižšie objednávky ropy, čo extrémne zraňuje ekonomiky  a štátne rozpočty Ruska a členských štátov OPEC. Spojené štáty sú zase najväčším svetovým importérom všeobecne. Obmedzenie výroby  a spotreby v USA znamená menej objednávok zo sveta, predovšetkým (no nielen) z Číny a Nemecka. Spomalenie dvoch najväčších svetových ekonomík v dôsledku oprávnených opatrení, ale aj neodôvodnenej hysterickej paniky spojených s COVID-19 sa jednoducho nemôže neodraziť na výkone globálneho HDP. A z toho, samozrejme, vyplývajú zásadné dôsledky pre našu osobnú každodennosť.

Smrť je vždy smutnou udalosťou. A čím je k nám bližšie a čím sa nás viac dotýka, o to je náš smútok väčší. No nielen smútok, ale aj strach.

Ochrana zdravia a života má nepochybne prednosť pred mnohými inými záujmami. No ak uvažujeme o COVID-19 musíme sa zamýšľať aj nad tým, aké iné riziká každodenne podstupuje, aké opatrenia proti nim prijímame a aké obmedzenia sme v záujme ich uplatnenia nútení a ochotní podstúpiť. Rovnako sa musíme zamýšľať nad schopnosťou jednotlivcov a ľudstva ako celku zabrániť každej katastrofe, čo postihne planétu. A v kontexte týchto úvah musíme zvažovať, aká reakcia nás osobne a našich vlád je ešte adekvátna vzniknutej situácii a aká už hraničí s iracionálnym opantaním strachom.

Ak sa svet zastaví pri každom novom coronavíruse, môže sa stať, že najväčšími nepriateľmi svetovej ekonomiky a ekonomickej slobody nebudú len cyklické krízy a nekompetentné rozhodnutia vlád na jednej strane; a monopoly, duopoly a oligopoly na strane druhej, ale naša posadnutosť absolútnou bezpečnosťou, čo je rovnaká pliaga súčasnosti, akou bolo v stredoveku scholastické mlátenie prázdnej slamy na tému, koľko anjelov sa zmestí na špičku pera.

Najnovšie články

Úroveň slovenských médií je rovná niveau diplomovky Borisa Kollára

25.06.2020  I  16:30

Domáce komentáre

Po rigoróznej práci Andreja Danka sa slovenské politické dejiny rýmujú diplomovkou nového predsedu parlamentu a bakalárkou jeho niekdajšej konkubíny. Možno to vyznie prekvapivo, no problém nie je v politikoch, ale v novinároch, pretože nedokážu vnímať priority a naliehavosť reality každodenného života.

Nepokazme si to. Prestaňme sa zaoberať premiérom a myslime na seba

16.06.2020  I  16:10

Domáce komentáre

Za prvý štvrťrok tohto roku sa scvrkol hrubý domáci produkt Slovenska o 5,2 percenta. A to sme len na počiatku reťaze Jóbových zvestí.

Aké budú dvadsiate roky 21. storočia? Začali sa búrkou

10.06.2020  I  14:20

Domáce komentáre

Pred sto rokmi zavládla éra zlatých dvadsiatych rokov 20. storočia. Išlo o dekádu nasledujúcu po pustošivej prvej svetovej vojne. Svet sa chcel po útrapách vojny oddať radostiam pokojného, luxusného a bezstarostného života. Aj sa to, prinajmenšom poniektorým, podarilo. Až kým v auguste 1929 neudrela veľká depresia a po nej druhá svetová vojna, z ktorej sa svet začal spamätávať až okolo roku 1955.