Daniel Lipšic sa ocitol v ľudsky i politicky komplikovanej situácii. Bol účastníkom nehody, po ktorej vyhasol ľudský život. Opozičný poslanec v tejto ťažkej chvíli nepochybne ocení, ak mu jeho rivali nebudú oplácať rovnakou mincou, akou im v podobných prípadoch „platil“ on.

Poslanec Daniel Lipšic zrazil autom 72-ročného Emila K. Chodec v nemocnici poraneniam podľahol. Šofér nebol pod vplyvom alkoholu. V tejto chvíli nevieme o prípade iné podstatné skutočnosti, ktoré by mohli osvetliť skutkový dej prípadu. Nepoznáme dĺžku brzdnej dráhy (ak nejaká bola), akou rýchlosťou sa pohybovalo vozidlo, či bol chodec pod vplyvom alkoholu a či bol na, pred alebo za priechodom pre chodcov. A nepoznáme ešte mnoho ďalších odpovedí, dôležitých na ustálenie skutkového deja.

Niekoľko hodín po nehode informovali médiá o udalosti presne tak, ako by si želali aktéri iných prípadov, o ktorých sa písalo v tlači a hovorilo v elektronických médiách, ale nemali také šťastie ako Daniel Lipšic. Vecne, bez emócií a s ohľadom na nedostatok detailných poznatkov aj zdržanlivo.

Danielovi Lipšicovi sa po nehode nepochybne kadečo prehnalo mysľou, ale zrejme nemyslel na to, keď pri komentovaní podobne vážnych prípadov nebol zdržanlivý a korektný. V zápale politického boja často používal trestné právo ako zbraň. Bez znalosti vyšetrovacieho spisu formuloval na adresu svojich protivníkov veľmi nepríjemné obvinenia. Inokedy tak konal v postavení ministra vnútra so znalosťou vyšetrovacieho spisu, čím okrem už spomenutých výhrad vznikali pochybnosti o tom, či sa k informáciám (neraz vytrhnutým z kontextu) dostal zákonnou cestou, keďže nebol orgánom činným v trestnom konaní. Poslanec Lipšic občas využije advokátsku licenciu, aby sa v mediálne atraktívnych a politicky citlivých prípadoch stal obhajcom niektorej zo strán trestného konania (napríklad kauzy Biľakova busta alebo Čistý deň). Tak si síce zabezpečí zákonný prístup k poznatkom z vyšetrovacieho spisu, ale opäť ich prezentuje politickým a mediálne príťažlivým, nie právnym jazykom.

V prvých hodinách boli politickí oponenti Daniela Lipšica k tragickej nehode, ktorej bol účastníkom, zdržanliví. Nevyužili príležitosť oplatiť mu rovnakou mincou, ale to sa môže čoskoro zmeniť. Začne rokovať parlament, vzplanú emócie a v rokovacej miestnosti zaznie kadečo. Nech si však politici v parlamente vykričia čokoľvek, treba mať na pamäti, že hodnotiť, posudzovať a prípadne súdiť môžeme iba vtedy, keď budeme poznať všetky podstatné časti skutkového deja dopravnej nehody.

V našej politike a mediálnej praxi taká zdržanlivosť nie je zvykom a Daniel Lipšic tomu prispel hojnou mierou. Snáď bude mať šťastie, že v jeho prípade politici túto nepeknú tradíciu porušia.

Galéria