Marian Kotleba udelil Petrovi Pčolinského tvrdú lekciu z politického realizmu. Poslanec strany Borisa Kollára totiž nepochopil, že ĽSNS je napriek všetkým odpudivým vlastnostiam čitateľná: kompromisy nerobí.

Politické ambície Petra Pčolinského podľa médií

Médiá informovali, že strana Borisa Kollára rokovala so stranou Marina Kotlebu o kandidátoch Sme rodina na predsedov vyšších územných celkov. Najviac boli spomínané ašpirácie poslanca Petra Pčolinského na funkciu predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Poslanec novinárom tieto zvesti potvrdil, no zároveň sa ich usiloval bagatelizovať vyjadrením, že „určite sa však nebudeme nikomu pchať do zadku so slovami ‚prosím, podporte nás’“.

Ďateľ.sk tieto informácie preveril. Na základe svojich zistení konštatuje, že slovo rokovanie je v súvislosti s presadzovaním ambícií Petra Pčolinského nadnesené. Zdroj z prostredia ĽSNS nám potvrdil, že poslanec Pčolinský sa síce ponúkol, ale bol striktne odmietnutý.

Od Mazureka ku Kotlebovi po odmietnutie

Podľa zdroja Ďateľ.sk proces označený médiami za rokovania prebehol takto:

Peter Pčolinský kontaktoval rodáka Milana Mazureka, poslanca za stranu pána Kotlebu. Navrhol mu, aby Sme rodina a ĽSNS vytvorili na úrovni Prešovského kraja koalíciu a jeho, Pčolinského, podporili ako spoločného kandidáta na župana. Na základe tohto rozhovoru Peter Pčolinský oslovil na pôde parlamentu Mariana Kotlebu, odvolal sa na rozhovor s pánom Mazurekom, ktorý mal údajne s podporou jeho kandidatúry súhlasiť. Práve v tomto bode tkvie trpký omyl. Milan Mazurek nemohol s ničím súhlasiť, pretože ĽSNS je vodcovská strana; o všetkom v nej rozhoduje Marian Kotleba. Vodca ĽSNS na tento nápad reagoval zamietavo a členom svojej strany zakázal komunikovať s predstaviteľmi Sme rodina o politických otázkach.

Ďateľ.sk tiež zistil, že Peter Pčolinský sa už v roku 2013 v Prešovskom kraji chcel angažovať v strane Mariana Kotlebu, ale nezískal si vodcovu dôveru. Preto vyšlo jeho účinkovanie v ĽSNS naprázdno.

Pčolinského politické obzory

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pán Kotleba neakceptoval pána Pčolinského ako spoločného kandidáta na predsedu prešovského VÚC preto, lebo už ho raz odmietol. Zdanie však klame. Z užšieho hľadiska Petra Pčolinského prvý aj druhý raz odmietol preto, lebo tento bývalý organizátor protestov Gorila síce súčasný politický systém ostro kritizuje, ale iba preto, aby sa dostal do čo najvyšších poschodí jeho hierarchie, avšak na podstate nechce nič meniť. Marian Kotleba sa zase stal ako poslanec súčasťou nášho politického systému preto, aby ho od základov zmenil/rozvrátil. Vodcovým dlhodobým cieľom je vymeniť demokraciu za stavovský štát. Z tohto hľadiska je Pčolinský pre Kotlebu rovnaký liberálny „mäkkýš“ ako ktorýkoľvek iní predstaviteľ strán hlavného prúdu.

Zo širšieho hľadiska odmietnutie Petra Pčolinského vôbec nesúvisí s jeho osobou, ale s tým, čo už bolo naznačené. Voči Marianovi Kotlebovi existuje mnoho oprávnených výhrad, ale z nedostatku strategického uvažovania ho podozrievať nemožno. ĽSNS dôsledne buduje ako stranu, ktorá sa usiluje o radikálnu zmenu charakteru štátu. Nepripustí, aby bola jeho politická značka spojená s kýmkoľvek mimo okruhu pravoverných budovateľov stavovského štátu. Sme rodina, akokoľvek nesystémová, reprezentuje zmes všetkého, čo v Kotlebovej vízii štátu nemá miesto: Kollár – výhonok veksláckeho kapitalizmu; Krajniak – náboženský konzervatívec, zástanca slobodného trhu; Pčolinský – ideovo i politicky beztvarý hráč.

Nič z toho sa do vízie stavovského štátu nezmestí a voliči Mariana Kotlebu si na ňom cenia okrem iného aj to, že nerobí kompromisy. A to znamená, že sa nebude spájať s nikým, kto je tvorcom alebo produktom aktuálneho politického systému.

Peter Pčolinský tento fakt vo svojich kalkuláciách nezohľadnil a táto okolnosť najlepšie vystihuje poslancove politické obzory.