Pre vyšetrovanie dopravnej nehody Daniela Lipšica, ale aj pre neho samého by bolo lepšie, keby bol obvinený. Mal by viac práv a priestoru sa obhajovať. A prípadní politickí aktivisti menej priestoru ovplyvňovať svedkov.

O dopravnej nehode Daniela Lipšica sa vedie mnoho diskusií. Najmä na sociálnych sieťach a pod článkami internetových vydaní printových médií. Zodpovedá tomu aj ich úroveň. Nielen príspevky laickej verejnosti k tejto téme, ale aj produkcia väčšiny novinárskej obce je plná zbytočných politických a sentimentálnych interpretácií odborného a právneho problému.

Čo hovorí uznesenie

V deň usmrtenia chodca bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že dňa 19. 9. 2016 v čase o 20:05 hod. došlo v Bratislave na Vajnorskej ulici pri obytnom dome číslo 35 k dopravnej nehode a to tak, že vodič JUDr. Daniel Lipšic viedol osobné motorové vozidlo v smere do mesta v ľavom jazdnom pruhu, kde z dosiaľ nezistenej príčiny došlo k stretu s chodcom Emilom Kaláberom, ktorý prechádzal vozovku od ulice Kutuzovova v blízkosti priechodu pre chodcov. Následne došlo k pádu chodca na vozovku (ČVS: KRP-207/ODN3-BA-2016). V uznesení sa ďalej konštatuje, že pri dopravnej nehode došlo k vážnym zraneniam Emila Kalábera, ktorým o 22:45 podľahol.

Čo dokazuje video

Na stránke pluska.sk bolo zverejnené video, pravdepodobne pochádzajúce z budovy Justičnej pokladne Krajského súdu v Bratislave. Zo záznamu vyplýva, že Emil Kaláber išiel po priechode pre chodcov, nie v jeho blízkosti, ako sa uvádza v uznesení. V tomto ohľade je uznesenie neaktuálne. Ak videom disponuje aj vyšetrovateľ a pod kamerou na súdnej budove je umiestnené upozornenie, že verejný priestor je monitorovaný, záznam môže byť použitý ako procesný dôkaz v trestnom konaní.

Čo uznesenie nehovorí

Uznesenie o začatí trestného stíhania má jeden vážny nedostatok. Jeho spracovateľ v ňom neuviedol, aké porušenia zákona o pravidlách cestnej premávky viedli k usmrteniu chodca. K neúmyselnému usmrteniu totiž môže dôjsť rôznym spôsobom. Ide o trestný čin z nedbanlivosti a v takom prípade je potrebné uviesť, aké iné porušenia zákonov viedli k jeho spáchaniu. Pri tejto nehode existuje podozrenie, že Daniel Lipšic nedbal na ustanovenia zákona o pravidlách cestnej premávky týkajúce sa nielen najvyššej povolenej, ale aj primeranej rýchlosti. Musí to byť v uznesení uvedené, ale nie je.

Nedostatky uznesenia

Nie je to však jediný nedostatok uznesenia. Z dokumentu vyplýva, že osoba podozrivá z prečinu usmrtenia je známa. V uznesení je pomenovaná ako JUDr. Daniel Lipšic. V takom prípade však nie je dôvod viesť trestné stíhanie vo veci, ale rovno obviniť podozrivého. Zdanlivo je to tvrdenie poškodzujúce pána doktora Lipšica, ale nie je, pretože v postavení obvineného má oveľa viac práv ako svedok. A on sa ako svedok dosiaľ zúčastňoval všetkých úkonov – vyšetrovacieho pokusu, prvého výsluchu či rekonštrukcie nehody.

Čo hovorí Najvyšší súd SR

Vyššie uvedené tvrdenia nie sú názorom Ďatľa.sk, ale vplývajú z rozhodnutia číslo 19. Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 2/2016. V rozhodnutí sa uvádza, že je neprípustné viesť trestné stíhanie len vo veci, ak je jednoznačne špecifikovaný a nezameniteľne známy páchateľ, ktorý je navyše označený v uznesení o začatí trestného stíhania menom, priezviskom, prípadne aj adresou bydliska, „bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe“.

V rozhodnutí sa ďalej uvádza: „Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napr. podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu, zvoliť si obhajcu.“

Povedané inak ako svedok musí hovoriť len pravdu a ako obvinený sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom. Vrátane klamstva a s výnimkou krivého obvinenia.

Čo prospeje vyšetrovaniu

Pre Daniela Lipšica by bolo lepšie, keby bol obvinený. Bolo by to lepšie aj pre samotné vyšetrovanie. Ak totiž bude hovoriť neskôr v postavení obvineného inak, ako keď bol svedok, viaceré úkony sa budú musieť zopakovať. A čím viac úkonov bude vykonaných počas trestného stíhania vo veci, tým viac úkonov bude musieť vyšetrovateľ zopakovať po obvinení konkrétnej osoby. Nepochybne by si nikto neprial, aby po obvinení začali svedkovia vypovedať inak ako v čase, keď bolo vedené „len“ trestné stíhanie vo veci.