Daniel Lipšic podal vo veci dopravnej nehody, pri ktorej usmrtil chodca idúceho po priechode pre chodcov, návrh na uzavretie dohody o vine a trestne. Záujmom politika je vyhnúť sa hlavnému pojednávaniu. Záujem verejný však môže byť presne opačný.

V utorok 23. mája 2017 o 9:00 sa na Krajskej prokuratúre v Bratislave uskutoční konanie o dohode o vine a treste. Pred prokurátora JUDr. Dušana Šramka predstúpi obvinený JUDr. Daniel Lipšic, ktorý 19. septembra 2016 zrazil chodca Emila Kalábera; ten o dve hodiny smrteľným poraneniam podľahol.

Trestný poriadok v paragrafe 232 odsek 1 umožňuje obvinenému, aby uzavrel dohodu o vine a treste, ak sa „k spáchaniu skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania“. Ak sú tieto podmienky splnené, prokurátor môže začať konať vo veci dohody o vine a treste aj bez podnetu obvineného. Ide o veľmi užitočné ustanovenie, pretože skracuje súdne konanie a šetrí tak nielen čas, ale aj peniaze.

Napriek tomu nie vždy je vo verejnom záujme, aby došlo k uzavretiu dohody o vine a treste. Nielen v rámci uplatnenia princípu individuálnej, ale aj generálnej prevencie je niekedy potrebné a žiaduce, aby bol prípad prerokovaný pred súdom na hlavnom pojednávaní. Mnohé nasvedčuje tomu, že okolnosti trestnej veci, v ktorej je obvinený JUDr. Daniel Lipšic, patrí do tejto kategórie.

Nepriznal a neuznal vinu

Základnou podmienkou uplatnenia inštitútu dohody o vine a treste je priznanie skutku a uznanie viny. Priznanie znamená, že páchateľ opíše celý skutkový dej a uzná, že jeho zavinením došlo k určitým následkom, v prípade pána Lipšica k usmrteniu človeka.

Ďateľ.sk na Krajskej prokuratúre v Bratislave zistil, že v priebehu vyšetrovania JUDr. Daniel Lipšic skutkový dej tragickej dopravnej nehody neopísal, ergo sa nepriznal a ani neuznal svoju vinu, iba skonštatoval, že mu je ľúto, že k takejto udalosti došlo. Náš zdroj uviedol, že vyjadrenia bývalého poslanca, zaprotokolované v zápisnici o výsluchu obvineného sa veľmi podobali jeho mediálnym výrokom. Daniel Lipšic tvrdil, že podľa jeho názoru išiel rýchlosťou 50 km/h a zabrzdil až potom, keď zaregistroval náraz.

Táto verzia príbehu sa dá ťažko považovať za priznanie a uznanie viny. Absentuje v nej podrobný popis skutkového deja. Napríklad to, akým spôsobom obvinený viedol motorové vozidlo pred nárazom – či prechádzal z jedného jazdného pruhu do druhého, či videl vstupovať chodca do vozovky a ak nevidel, prečo nevidel a podobne. Povedané inak Daniel Lipšic musel robiť počas jazdy niečo nesprávne, keď zrazil chodca na priechode. A keďže neuviedol, čo robil nesprávne, nemožno jeho vyjadrenia považovať za priznanie. Bez priznania niet ani uznania viny.

Súdne pojednávanie je vo verejnom záujme

Stratégia obhajoby Daniela Lipšica je založená na minimalizovaní škôd na jeho reputácii. To je dôvod, prečo sa chce vyhnúť hlavnému pojednávaniu. Ak sa mu v priebehu prípravného konania z rôznych (často nepochopiteľných) dôvodov darilo vyhýbať sa detailnému opisu príčin vedúcich k fatálnemu stretu s chodcom, na hlavnom pojednávaní by sa zrážke s nepríjemnými otázkami nevyhol. Jednak by sa ho na priebeh spätného časového deja pýtal predseda senátu, a jednak by mu tie isté a možno aj nepríjemnejšie otázky kládla poškodená strana (pozostalí) v zastúpení advokáta.

V roku 2005 bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti. Podpísal Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR z 20. decembra 2005 o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Vyhláška nadobudla účinnosť 1. januára 2006. Okrem iného sa v nej (paragraf 4) uvádza, že „prokurátor pri zvažovaní vhodnosti konania o dohode o vine a treste a pri prejednávaní dohody s obvineným (...) berie do úvahy všetky relevantné skutočnosti“.

V písmene i) citovaného paragrafu minister Daniel Lipšic ustanovil, že medzi takéto relevantné skutočnosti patrí aj „verejný záujem, na základe ktorého by sa prípad mal prejednať v súdnom konaní na základe obžaloby podanej prokurátorom“.

Existujú prinajmenšom dva podstatné/relevantné dôvody, pre ktoré je prerokovanie prípadu obvineného Daniela Lipšica na hlavnom pojednávaní pred súdom vo verejnom záujme. Aj po vzdaní sa poslaneckého mandátu je pán doktor Lipšic stále verejne činnou osobou, čo opakovane dokázal otvoreným vystupovaním napríklad v mediálnej manipulácii Čistý deň. Uzavretie jeho prípadu dohodou o vine a treste by mohlo navodiť dojem, že verejnému pojednávaniu sa vyhol iba preto, lebo patrí k vyvolenej politickej triede.

Druhým dôvodom je okolnosť, že JUDr. Lipšic nie je disciplinovaný šofér. Ďateľ.sk zistil, že v rokoch 2014, 2015 a 2016 bol opakovane formou pokuty trestaný za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. V januára 2014 sa tohto priestupku dopustil obzvlášť závažným spôsobom, a preto musel zaplatiť pokutu 400 eur, čo je suma prevyšujúca vtedajšiu minimálnu mzdu.

Posledné slovo bude mať súd

Bolo by zlomyseľné pripomínať Danielovi Lipšicovi jeho aktivizmus, keď ako minister spravodlivosti formou mimoriadnych prostriedkov požadoval nepodmienečné tresty pre iných, ktorí sa pri vedení motorového vozidla dopustili rovnakých priestupkov ako on.

Úplne postačí, keď pripomenieme, že aj keď s prokurátorom JUDr. Dušanom Šramkom 23. mája uzavrie dohodu o vine a treste, posledné slovo bude mať v tejto otázke Okresný súd Bratislava III, ktorý je príslušný o tejto veci rozhodnúť. Až zákonný sudca povie, či je na mieste dohodu prijať alebo po podaní obžaloby vytýčiť termín hlavného pojednávania.