Osud Slovenska bol vždy, negatívne i pozitívne, spojený s rozmachom alebo pádom mocností. Ani v budúcnosti to nebude inak, ale aj tak by sme mali vedieť, prečo je dôležité dokázať vojensky uhájiť Východoslovenskú nížinu.

Oslavujeme 25. výročie vzniku (druhej) Slovenskej republiky a vstupujeme do roku, v ktorom si pripomenieme storočnicu založenia prvej ČSR. Dva dobré dôvody na to, aby sme sa zamysleli nad postavením Slovenska v dejinách. Ak existujú všeobecne platné poučenia vyplývajúce z histórie, potom sú to dve mierne znepokojujúce a skľučujúce vety:

Nič tu nie je nastálo.

Národy (a ich politickí vodcovia) iba zriedkakedy robia to, čo chcú, ale zväčša robia to, čo musia.

Od Viedenského kongresu po Versailles

Zbežný pohľad na uplynulých sto rokov prezrádza, že s historická pominuteľnosť je najmä v strednej a východnej Európe mimoriadne aktuálna. S prvou svetovou vojnou sa skončil systém rovnováhy síl, ako ho definoval Viedenský kongres v roku 1815. Rozpadli sa monarchie Hohenzollernovcov (Prusko), Habsburgovcov (Rakúsko-Uhorsko), Romanovská (Rusko), Osmanská (Veľké Turecko). A vznikli viaceré nové štáty. Medzi nimi aj prvé Československo a nebyť udalostí, na ktoré Česi a Slováci nemali žiaden zásadný vplyv, nikdy by k tomu nedošlo. V strednej a východnej Európe nastalo v dôsledku vojnového vyčerpania ústredných mocností geopolitické vákuum. ČSR (a nielen tento štát) mohla byť založená iba vďaka tomu, že Rakúsko-Uhorsko jednoducho nemalo vôľu existovať. Rakúske, ako aj maďarské elity nemali dostatok síl a prostriedkov, aby zabránili Čechom a Slovákom vytvoriť si nový štát. Samozrejme, ich nadšenie pre nový štát podporovali víťazné mocnosti Francúzsko, Veľká Británia a Spojené štáty, nová svetová veľmoc, ktorá sa vynorila z trosiek prvej svetovej vojny.

Z Versailles do Mníchova

Medzi Viedenským kongresom a konferenciou vo Versailles uplynulo viac ako sto rokov. Avšak Versailles a Mníchovskú dohodu, ktorá bola počiatkom rozpadu prvého Československa, delilo len 20 rokov. Za tento krátky čas sa skolabované Prusko premenilo na sociálno-demokratickú Weimarskú republiku a tá po januári 1933 zmutovala na nacistickú Tretiu ríšu. Nemecko sa stalo pod vedením nového kancelára európskou mocnosťou a od jej vôle čoskoro záviseli osudy mnohých. Vrátane Čechov a Slovákov. V októbri 1938 si Hitler na základe Mníchovskej dohody odkrojil z Československa Sudety. A už v marci 1939 Slovenský snem vyhlásil (prvú) Slovenskú republiku. Z českej časti bývalého spoločného štátu sa stal Protektorát Čechy a Morava, fakticky súčasť Tretej ríše. Udalosti v Európe vedia byť naozaj veľmi rýchle a opäť na to Slováci a Česi nemali veľký vplyv. Jozef Tiso by sa nikdy nestal slovenským prezidentom, keby západné mocnosti nedovolili Adolfovi Hitlerovi zmrzačiť Československo.

Od februára 1948 po august 1968

Trvalo len krátkych šesť rokov, kým bolo v roku 1945 obnovené Československo. Medzitým stihlo v druhej svetovej vojne zahynúť v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Severnom mori, Ázii a Tichomorí viac ako 60 miliónov ľudí, v plynových komorách bolo popravených niekoľko miliónov Židov a v dôsledku iných zverstiev prišli o život ďalšie stovky, ba milióny osôb. Na východnej hranici Československa sa po ukončení tohto besnenia vynorila druhá svetová mocnosť. Sovietsky zväz. Ten síce existoval od roku 1922, ale až v roku 1945, keď Jozef Stalin za cenu obrovských ľudských obetí zatlačil Wehrmacht a Waffen SS až do Berlína, získal ZSSR postavenie superveľmoci. V dôsledku týchto geopolitických zmien bolo Československo ako-tak demokratické len necelé tri roky. Vo februári 1948 Klement Gottwald z vlády vyšachoval demokratov a s podporou Sovietskeho zväzu zaviedol v krajine stalinský režim. Ľady sa začali topiť okolo roku 1963 a keď si ľudia v roku 1968, teda 20 rokov po Gottwaldovom puči začali myslieť, že si vo svojom štáte môžu vládnuť sami, opäť sa zrazili s geopolitikou v podobe bratskej pomoci, ktorá sa do Československa dovalila na tankoch a v krajine ostala ďalšie dve desaťročia.

Európa v pohybe

V roku 1989 sa Sovietsky zväz ešte nerozpadol, ale bol na najlepšej ceste. Jeho nový líder Michail Gorbačov vedel, že po vyčerpávajúcom dobrodružstve v Afganistane a po práve prehratých pretekoch v zbrojení s USA si ďalšiu intervenciu nemôže dovoliť. ZSSR už nemal sily na to, aby si dokázal udržať ochranný nárazník, zahŕňajúci pás štátov Východné Nemecko, Poľsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a čiastočne aj Juhosláviu. Sovietsky štát sa síce rozpadol až v roku 1991, ale vďaka tomu, že stratil silu, sa mohla v Československu obnoviť demokracia. A v dôsledku tejto okolnosti zase vznikli podmienky na to, aby v roku 1993 za oveľa prijateľnejších podmienok vznikla druhá Slovenská republika.

Dnes, keď si pripomíname alebo oslavujeme 25 rokov od vyhlásenia nového štátu, sme členmi Európskej únie. Zdanlivo sa nachádzame v bezpečnom prostredí a môžeme mať pocit, že dejiny si aspoň na chvíľu urobili prestávku. Pravda je však taká, že Európska únia a eurozóna, ktorej sme tiež členom, strácajú súdržnosť. Do konfliktu sa dostávajú dva princípy. Právo na sebaurčenie národov a z toho vyplývajúce právo riadiť si vlastný štát, ako uznajú za vhodné na jednej strane, narážajú na harmonizované pravidlá Európskej únie, ktorá je na základe tejto kolízie aktuálne v konflikte s Poľskom a Maďarskom. V eurozóne sa rozprestiera čoraz širšia a hlbšia priepasť medzi jej severnými a južnými členmi. A Británia sa stala prvou krajinou, čo povedala, že z kontinentálneho bloku vystupuje. Ak sa v dôsledku týchto problémov v priebehu jedného či dvoch desaťročí rozpadne jednotný trh, Nemecko sa opäť môže stať nebezpečné. A agresívne.

Európa je opäť v pohybe a to znamená, že časom sa znova môže stať nestabilnou. V takej situácii už bola nespočetnekrát. Niekedy sme z toho ťažili, inokedy na to doplácali. Ako sa situácia vyvinie najbližšie, nevieme. Čo však vieme už teraz, je prostý geografický fakt, že na Slovensku je najťažšie vojensky ubrániť Východoslovenskú nížinu. A preto nie je podstatné, či plníme nejaký dvojpercentný záväzok, ale či sú, respektíve budú Ozbrojené sily SR schopné uhájiť túto líniu.