clanok

Prezident Kiska oslavoval otvorenie Hríbovej klubovne Pod lampou v spoločnosti vrahov. Ako sa to mohlo stať?

08.02.2018  I  22:15

Domáce komentáre

Štefan Hríb sa tvári, že je priateľom prezidenta Andreja Kisku. Ak je naozaj jeho priateľom, prečo dopustil, aby sa hlava štátu ocitla v jednej miestnosti s vrahmi Ľudmily Cervanovej? Zdá sa, že hlavný strojca prezidentovho kultu osobnosti urobil fatálnu chybu a slovenské médiá robia všetko pre to, aby ju zamlčali.

O pohnútkach šéfredaktora, prezidenta a vrahov

Štefan Hríb si zbudoval klub Pod lampou. Na slávnostné otvorenie pozval viacerých kamarátov. Medzi inými aj prezidenta Andreja Kisku a vrahov Františka Čermana a Stanislava Dúbravického.

Hlavu štátu šéfredaktor magazínu Týždeň pozval preto, lebo v určitých kruhoch prospieva imidžu Štefana Hríba, keď sa pravidelne objavuje po boku pána Kisku. Vrahov Čermana a Dúbravického pozval preto, lebo obaja či už finančne alebo stavebnými prácami prispeli k vzniku klubovne Pod lampou.

Prezident Andrej Kiska prijal pozvanie pána Hríba preto, lebo magazín Týždeň a jeho šéfredaktor dlhodobo a neochvejne stoja v hlbokom, devótnom a nekritickom predklone pred hlavou štátu a mierou vrchovatou sa podieľajú na tvorbe jeho kultu osobnosti. Čerman s Dúbravickým zase prijali pozvanie a podporili vznik klubovne preto, lebo Štefan Hríb roky rokúce nekriticky vydáva vrahov za obete a v propagandistických kampaniach uverejňuje ich nezmyselnú obhajobnú argumentáciu.

Kto sú Čerman s Dúbravickým

V krátkosti si pripomeňme, že František Čerman a Stanislav Dúbravický boli usvedčení a právoplatne odsúdení za to, že v roku 1976 sa spolu s ďalšími spolupáchateľmi (Milošom Kocúrom, Milanom Andrášikom, Romanom Brázdom, Pavlom Beďačom a Jurajom Lachmanom) podieľali na obmedzovaní osobnej slobody, znásilnení a zavraždení Ľudmily Cervanovej. O komplikovanom prípade, ktorý sa vďaka mediálnym a politickým manipuláciám ťahal od roku 1976 až do prvej dekády 21. storočia napísal zakladateľ portálu Ďateľ.sk Peter Tóth knihy Kauza Cervanová I. a Kauza Cervanová II.

Mlčanie médií

Keby na Slovensku existovali kritické a nestranné médiá hlavného prúdu, prinajmenšom by prezidentovi Andrejovi Kiskovi taktne pripomenuli, že ak by premiér Robert Fico nemal bývať v podnájme u pána Bašternáka, tak ani hlava štátu by sa nemala objavovať na večierkoch s právoplatne odsúdenými vrahmi, ktorí za svoje činy strávili nemalú časť života za mrežami. Lenže nič také sa nedeje, pretože nielen magazín Týždeň, ale i denníky SME a N, týždenník Trend, ako aj väčšina elektronických médií vytrvalo pracujú na tvorbe kultu osobnosti Andreja Kisku.

Žiada sa zdôrazniť, že verejnosť od novinárov neočakáva, že voči pánovi prezidentovi zahája rovnakú kampaň, akú vedú proti premiérovi, úplne by postačilo vecne a bez emócií poukázať na fakt, že politik, ktorý sa štylizuje do pozície morálnej autority, nemôže váhou svojho úradu legitimizovať vrahov. Navyše vrahov, ktorí Ľudmilu Cervanovú pripravili o život z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, teda preto, aby sa zbavili nepohodlnej obete znásilnenia.

Zásadné otázky

Pochopiteľne, bolo by veľmi jednoduché na základe tohto faux pas zasypať Andreja Kisku morálnymi výčitkami a nechať sa pri písaní uniesť politickou demagógiou. Oveľa zaujímavejšie a prospešnejšie je hľadať odpoveď na otázku, či prezident bol vopred informovaný o tom, že pán Hríb vo svojej klubovni privíta aj vrahov Čermana s Dúbravickým.

Spolu s touto otázkou je na mieste položiť si aj ďalšie: Zaujímala sa kancelária hlavy štátu o zoznam pozvaných hostí? Ak nie, prečo to poradcovia Andreja Kisku (a veru je ich neúrekom!) neurobili? A ak áno, ako je možné, že toľké múdre hlavy prvého občana neupozornili na to, že na akcii pána Hríba sa ocitne v jednej spoločnosti s ľuďmi, ktorí zámerne pripravili iného človeka o život a dnes sponzorujú klubovňu Pod lampu, pretože šéfredaktorovi týždňa sa už nechce vysedávať a popíjať so svojimi kamarátmi v Next Apache, podniku s povesťou pajzla.

Kto je vlastne Hríbov kamarát?

Je vysoko pravdepodobné, že buď z takého, alebo onakého dôvodu Andrej Kiska vopred nevedel, že kamarát a hlavný strojca jeho kultu osobnosti Štefan Hríb ho vystaví takejto chúlostivej situácii a svojím spôsobom aj potupe. O znevážení úradu prezidenta ani nehovoriac. V takom prípade je však namieste, aby pán prezident prehodnotil vzťah k pánovi Hríbovi a jeho magazínu. Nikto súdny totiž nemôže pripustiť, aby sa v okolí prezidenta pri spoločenskej udalosti pohybovali vrahovia. Nemal by to pripustiť ani hlavný prezidentov propagandista, ktorým Štefan Hríb bez najmenších pochybností je. Lenže to by si šéfredaktor magazínu Týždeň musel vybrať, kto je jeho lepší kamarát. Andrej Kiska? František Čerman? A či Stanislav Dúbravický?

Najnovšie články

Komentátor Peter Schutz: Obraz hlbokého úpadku denníka SME

19.11.2019  I  17:45

Domáce komentáre

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Šéfredaktor Peter Bárdy: Písanie a myslenie nezvláda, ale manipuluje obstojne

13.11.2019  I  17:10

Domáce komentáre

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Annus 1989: Od pádu Berlínskeho múru po Bielorusko a novú cenzúru

11.11.2019  I  17:00

Domáce komentáre

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.