Bratislava vedie tabuľku neefektívneho využívania nemocničných lôžok. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská a Lekárske odborové združenie sa aj napriek tomuto znepokojujúcemu faktu pretekajú, kto z nich toto plytvanie prehĺbi.

Plytvanie zdrojmi, nízka úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, dlhé čakacie lehoty na špecializované výkony a nedostatočné kapacity v niektorých medicínskych odvetviach – to je len zopár neduhov, s ktorými sa na Slovensku stretol nepochybne každý. Málokto by však povedal, že lídrom neefektívnosti v zdravotníctve je Bratislava, respektíve Bratislavský kraj.

Lôžka využité na 48 %

Štatistiky sú neúprosné. Slovenské zdravotníctvo disponuje 31 400 lôžkami, z toho 4 700 (teda 15 percent) je v bratislavskom regióne.

Priemerné využitie lôžok na Slovensku je 66 percent. V bratislavskom regióne sa lôžka využívajú len na 48 percent, čo je neklamný príznak plytvania finančnými zdrojmi a medicínskymi kapacitami. Aj nevyužité lôžko stojí nemocnicu peniaze, na jeho „obsluhu“ je potrebné platiť nevyhnutný personál a materiál. V najrozvinutejších zdravotníckych systémoch krajín EÚ sa využitie lôžok pohybuje na úrovni 80 percent. Z tejto perspektívy je celoslovenský priemer ako - tak obhájiteľný, no situácia v Bratislave je jednoducho neakceptovateľná.

Ďalších 653 alebo 1 100 lôžok?

Napriek alarmujúcim číslam ministerstvo zdravotníctva má v pláne počet lôžok v Bratislave ešte rozšíriť. Pokračuje v projekte dostavby nemocnice na Rázsochách, ktorý bol odštartovaný v roku 1987 a dodnes nikam neviedol. Pôvodne malo ísť o koncovú nemocnicu s pôsobnosťou pre celé Slovensko a zdá sa, že rezort zdravotníctva tomuto nekonečnému príbehu verí aj dnes. Ministerka zdravotníctva Andrea Kálavská aktuálne počíta, že v zariadení by malo vzniknúť ďalších 653 lôžok. Bez toho, aby bolo jasné, či dôjde k racionalizácii počtu lôžok v iných nemocniciach, respektíve či budú Rázsochy schopné vytvoriť podmienky pre integrované špecializované medicínske tímy.

Lekárske odborové združenie v tejto súvislosti prekvapivo kritizuje ministerku Andreu Kálavskú pre nedostatok veľkoleposti plánov ohľadom počtu lôžok. Lekári si totiž myslia, že 653 nových postelí je príliš málo a požadujú, aby ich v Rázsochách bolo až 1 100, a to pri zachovaní aktuálnych kapacít. Ak by bola nemocnica dostavaná v roku 2022 a dovtedy by nedošlo k primeranej redukcii lôžok, Bratislava by mala dovedna 5 800, čím by priemerné využitie postelí mohlo za určitých okolností klesnúť aj pod súčasných 48 percent.

Nedostatok špičkových centier

Bratislavský problém nespočíva len v počte lôžok, ale aj v ich rozptýlení po mnohých nemocniciach, čo bráni vytvárať špičkové špecializované centrá a integrované tímy odborníkov z rôznych medicínskych disciplín pod jednou strechou. Medzi najlepšie pracoviská patria všeobecná chirurgia v Univerzitnej nemocnici (400 lôžok), sekundárna všeobecná starostlivosť v Detskej fakultnej nemocnici (85 lôžok), kardiochirurgia a kardiológia v Národnom ústava srdcovo-cievnych chorôb (213 lôžok), onkológia a onko-chirurgia v Národnom onkologickom ústave (dovedna 191 lôžok) a rovnaké oddelenia v Onkologickom ústave svätej Alžbety (dovedna 123 lôžok).

Samotný fakt, že na pôde Bratislavy existujú dve onkologické centrá je veľavravný. Okrem už spomínanej Univerzitnej nemocnice je ďalších 169 lôžok všeobecnej chirurgie rozptýlených po ďalších nemocniciach. Iný príklad ponúka skutočnosť, že celkovo je v bratislavskom regióne 471 lôžok na interných oddeleniach, z toho 378 v Univerzitnej nemocnici. V tej istej nemocnici je 58 lôžok na kadiochirurgii a 6 na kardiológii, aj keď o niekoľko kilometrov ďalej máme už spomínaný Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb. Podobných príkladov je viac, ale nie je na mieste vymenúvať všetky.

Hlboko podpriemerné využívanie lôžok v Bratislave, ich roztrúsenosť v mnohých nemocniciach prispieva nielen k ekonomickému plytvaniu, ale aj k neefektívnosti a nízkej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Namiesto toho, aby boli potrebné finančné zdroje a vysoko kvalifikovaný zdravotnícky personál sústredený na jednom mieste, peniaze aj špičkoví lekári sú roztratení na viacerých miestach a niekde úplne chýbajú To vedie k ekonomickým stratám a ku kolísavej úrovni zdravotnej starostlivosti. Tam, kde sú prebytočné postele, technológie a spolu s nimi aj nevyužitý personál, dochádza k zbytočným výdavkom. A tam, kde je nedostatok odborníkov (ako dôsledok prebytku kapacít), nie je poskytovaná špičková zdravotná starostlivosť.

Proti záujmom pacientov

Nie je vylúčené, že v najbližších desaťročiach bude vplyvom starnutia populácie narastať počet hospitalizácií, a tým aj priemerné využitie nemocničných lôžok. Na druhej strane je potrebné počítať aj s pokrokom v medicínskej a farmakologickej vede, čo umožní efektívne liečenie pacientov bez potreby hospitalizácie. Aj preto je vysoko pravdepodobné, že Bratislava a okolie bude na konci tretej dekády tohto storočia potrebovať okolo 3 500 lôžok (vrátane postelí nevyhnutných na liečenie pacientov prichádzajúcich do hlavného mesta z celého Slovenska).

Úvahy o reforme zdravotníctva v bratislavskom regióne by sa však nemali primárne riadiť počtom lôžok, ale špecializáciou jednotlivých nemocníc a vytváraním stredísk so špičkovou špecializáciou, respektíve tímov, kde budú odborníci z rôznych odvetví pôsobiť v takzvaných klastroch. Takýto pohľad na vec umožní takmer automaticky racionalizovať počet postelí v nemocniciach. Preteky Andrey Kalavskej a Lekárskeho odborového združenia, kto presadí väčší počet lôžok, teda idú nielen proti trendom, ale aj proti oprávneným záujmom pacientov.