Z domáceho pohľadu bude rok 2017 čakaním na Andreja Kisku a Ivetu Radičovú. V skutočnosti dianie na Slovensku oveľa viac ovplyvnia výsledky volieb v Nemecku, Francúzsku a prípadne v Taliansku. Dokonca aj pád jednej talianskej banky môže Slovenskom otriasť viac než akákoľvek vnútropolitická udalosť.

V roku 2017 budú voľby v prvej a druhej najsilnejšej ekonomike eurozóny. Nie je vylúčené, že okrem Nemecka a Francúzska napokon budú voľby aj v Taliansku, tretej najsilnejšej ekonomike eurozóny. Tieto udalosti môžu mať väčší vplyv na Slovensko ako naše prípadné predčasné voľby alebo hocaká iná vnútropolitická udalosť.

Napriek tomu budú slovenské médiá a viacerí slovenskí politici písať a konať tak, akoby sa nás to netýkalo. Pritom napríklad prípadný pád banky Monte dei Paschi di Siena môže mať na eurozónu a tým aj na Slovensko oveľa väčší vplyv ako prípadné úspešné rokovanie Richarda Sulíka s Andrejom Dankom o predčasných voľbách.

Flirtovanie Richarda Sulíka s Andrejom Dankom a naopak malo dva rozdielne motívy. Sulík chcel predísť zrážke s prezidentom, Danko sa pokúšal o palácový prevrat v koalícii. Ani jeden z pánov nebol úspešný, a aj preto sa neskôr pohádali v živom vysielaní RTVS.

O čo išlo Sulíkovi

Predseda Sulík chcel predčasnými voľbami zabrániť Andrejovi Kiskovi zapojiť sa v riadnom termíne, teda v roku 2020, do straníckej politiky v súboji o parlament. Ak by sa mu podarilo so zvyškom opozície a za asistencie Andreja Danka vyvolať predčasné voľby v roku 2017, prezident by nemal dostatok času sformovať vlastnú platformu. Richard Sulík si uvedomuje, že Andrejovi Kiskovi končí prezidentský mandát v roku 2019 a ak sa rozhodne vstúpiť do politického zápasu, hlasy bude loviť predovšetkým medzi voličmi súčasnej opozície, a to najmä medzi sympatizantmi SaS, OĽaNO – Nova a pravdepodobne aj Sme rodina.

O čo išlo Dankovi

Pána Danka vstup Andreja Kisku do straníckej politiky veľmi neohrozuje. Voliči SNS sú voči prezidentovmu čaru viac-menej imúnni. Danko však nesprávne predpokladal, že nastal vhodný čas, aby vystúpil z tieňa Smeru a chopil sa funkcie predsedu vlády. Táto stratégia mu nevyšla okrem iného aj preto, lebo vlastní straníci mu vysvetlili, že ak by SNS potopila tretiu Ficovu vládu, viacerí jej nestáli voliči by sa v predčasných voľbách vrátili k Smeru a bolo by nielen po predsedových premiérskych ašpiráciách.

Ak Andrej, potom Iveta

Rok 2017 bude z hľadiska straníckej politiky pokračovaním vojny opotrebovania. Opozícia bude pokračovať v chrlení jednej kauzy za druhou v nádeji, že sa tým predovšetkým najsilnejšia koaličná strana Smer v očiach voličov natoľko „opotrebuje“, že v roku 2020 nebude mať dostatočný počet mandátov na vytvorenie novej vlády. Tejto stratégii ostane opozícia verná aj v rokoch 2018, 2019.

Zároveň bude opozícia bedlivo skúmať každý krok Andreja Kisku, ktorý zatiaľ svoje premiérske ašpirácie skrýva, ale z jeho okolia čoraz častejšie prenikajú informácie o tom, že ceremoniálna funkcia prezidenta úplne nezodpovedá jeho politickým predstavám. Zatiaľ nevedno, či si vybuduje vlastnú politickú štruktúru alebo prijme pozvanie do niektorého z rozbiehajúcich sa vlakov, ako sú Progresívne Slovensko či TOSKA. Na to má ešte dostatok času, avšak ak sa v roku 2019 rozhodne neuchádzať o prezidentský palác, bude musieť mať v tejto otázke jasno.

Ak sa Andrej Kiska rozhodne bojovať o kreslo premiéra, otvorí sa cesta pre návrat Ivety Radičovej do politiky. Dosluhujúci prezident jej môže vyjadriť plnú podporu v prezidentskej kampani a bývalá neúspešná premiérka sa môže pokúsiť dosiahnuť to, čo jej v roku 2009 v súboji s Ivanom Gašparovičom nevyšlo. Radičovej nádej na úspech v roku 2019, ak by ju okrem dosluhujúceho prezidenta podporili všetky opozičné sily s výnimkou ĽSNS, by bola vcelku slušná.

Z tohto pohľadu bude rok 2017 čakaním na rok 2018, keď už bude jasnejšie, pre akú cestu sa rozhodol Andrej Kiska. Od jeho rozhodnutia budú závisieť aj možnosti Ivety Radičovej a vyhliadky súčasnej opozície na úspech či neúspech vo voľbách 2020.

...medzičasom v Európe...

Voľby vo Francúzsku môžu viesť k ďalšiemu referendu o zotrvaní v EÚ. Zostrené politické nálady v Nemecku ovplyvnia jej prístup k strednej Európe a nedá sa vylúčiť, že po prípadnom kolapse eurozóny nebude Slovensko súčasťou nového „severného“ eura.

Prípadné predčasné voľby v Taliansku môžu taktiež viesť k ďalšiemu referendu o EÚ a eurozóne a tlejúca banková kríza na Apeninskom polostrove sa môže rozhorieť do takých rozmerov, až to otrasie základmi eurozóny.

Takýto vývoj spätne negatívne ovplyvní schopnosť Nemecka udržať v chode svoj exportný stroj. Menej (nielen) nemeckého exportu bude znamenať aj menej objednávok pre viaceré fabriky na Slovensku. A na tom nezmenia nič žiadne, ani predčasné voľby. Ani to, či sa v roku 2019 stane prezidentkou Iveta Radičová a v roku 2020 premiérom Andrej Kiska.