clanok

Šéfredaktorka SME Balogová a jej bezcharakterné pokrytectvo

18.11.2021  I  19:20

Domáce komentáre

Beáta Balogová je nula. A okrem toho je ešte šéfredaktorkou denníka SME. V dnešných časoch nikto iný ako nula túto funkciu zastávať nemôže, takže je vlastne všetko v poriadku.

Pár slov na úvod

Nula Balogová sa rozhodla napísať list čitateľom. Mala to byť akože bodka za festivalom progresívno-liberálnej ódy na toleranciu ku kresťanom v podaní elitára bez kvalít elity Petra Tkačenka a neohrabaného chmuľa Rada Ondrejíčka, vydávaného úpadkovým denníkom SME za humoristu.

O tom, prečo nebola verejná diskusia Tkačenka s Ondrejíčkom na sociálnej sieti rozpravou o poetike Simy Magušinovej, rodenej Martausovej, ale vedomím ponižovaním len preto, lebo sa hlási ku kresťanstvu, som už písal tu a nevidím dôvod sa k tomu viac vracať. Len pripomeniem, že podľa oboch spomínaných degešov je pani Magušinová postihnutá, pretože sa stotožňuje (áno, svojským spôsobom) s vierou a dáva to vo svojich piesňach otvorene najavo.

Za komentár však stojí list čitateľom nuly Balogovej, pretože ide o mimoriadne ilustratívny príklad toho, ako kognitívne a intelektuálne schopnosti šéfredaktorky SME nestačia na to, aby pochopila podstatu problému, ku ktorému sa vyjadruje.

Vraj humor a irónia

List sa začína takto:


„Milé čitateľky, milí čitatelia,

sociálne siete sa stali verejným priestorom. Má k nim prístup skoro každý webovo-gramotný človek. Stali sa médiom, kde nikto nerediguje texty. Je nesmierne náročné kultivovať verejnú diskusiu, ak nechceme vykynožiť humor a iróniu a zároveň hľadať hranice, za ktorými sa humor a irónia stávajú útokom.

Ukázal to aj prípad komunikácie komentátora denníka SME Petra Tkačenka a autora Cynickej obludy Rada Ondřejíčka, ktorého tvorbu denník SME niekedy uverejňuje, na sociálnej sieti twitter.“


No tak, pani šéfredaktorka! Často zhubný vplyv sociálnych sietí nemá nič spoločné s tým, čo predviedli vaši ľudia – redaktor Tkačenko a spolupracovník Ondrejíček. Oni nie sú bežní konzumenti a frekventanti sociálnych sietí, ale ľudia priamo zodpovední za úroveň verejnej diskusie. Veď vy sami novinári ste sa pasovali do úlohy poslov a výkonných práporčíkov vereného záujmu, a preto nemáte nárok na podobné prejavy.

Problém negatívnych vplyvov sociálnych sietí nemá nič spoločné s humorom, iróniou a dokonca ani s kultúrnou kritikou či hudobnou recenziou, pretože to, čo tam produkovali tí vaši dvaja cicimbrusi bolo šliapanie po ľudskej dôstojnosti a znevažovanie viery Simy Magušinovej. Robili presne to, čo vyčítate naokolo každému bez toho, aby ste si pozametali pred prahom toho bordelu, čo vediete.

Pokrytecké plačkanie

Balogovej list pokračuje takto:


„Musíme rátať s tým, že na novinárov má verejnosť vyššie nároky. Lebo aj my sa často snažíme určovať hranice. Lebo sme to my, ktorí kritizujeme a hodnotíme politikov.

Spolupracovníci SME by sa mali zdržať vyjadrení typu „ona je kresťanka a nemali by sme sa vysmievať postihnutým“, lebo to unáša diskusiu o tom, že sa nám niečo nepáči, smerom, kde vôbec nemala byť. Je to za čiarou. Redaktori by mali vážiť slová aj v komunikácii na sociálnych sieťach.

Našim kritikom by som však adresovala výzvu, aby účelovo nevyužívali pochybenie nášho spolupracovníka na ďalšie zovšeobecnenie, aby sa z diskusie nestal ideologický boj, v ktorom sa napokon stratí podstata debaty o slušnosti.“


Pani šéfredaktorka má pozoruhodnú stratégiu. Prvé dva odseky citovanej pasáže sa tvária ako kajúcne uznanie viny, no tretí odsek ju usvedčuje z toho, že chce hádzať zodpovednosť na každého, kto si dovolil vyjadriť pobúrenie nad tým, čo predvádza ten jej zverinec.

Vraj účelové zneužívanie pochybenia a vraj strata podstaty debaty o slušnosti. Kurvadrát, Balogová, veď vy celé roky nič iné nerobíte, len účelovo vytrhávate z kontextu vyjadrenia alebo časti informácií a vytvárate tým nové, vášmu zameraniu a ideologickému presvedčeniu vyhovujúce nové kontexty, odporujúce realite a objektívnemu skutkovému stavu.

Robíte to aj týmto listom, pretože odvádzate pozornosť od podstaty problému. Celé to vaše SME je postavené na účelovom zneužívaní nielen chýb, ale aj obyčajných životných situácií na to, aby ste proti vybraným terčom viedli kampane, pogromy a lynče. Takže teraz, keď ten váš výkvet ukázal verejnosti svoju pravú tvár, pokrytecky neplačkajte a neukazujte prstom na oprávnene naštvaných ľudí.

Vám tam už naozaj jebe?

A pozor. Teraz príde Balogovej intelektuálna aj morálna perla:


„Ja som už ponúkla svoje ospravedlnenie všetkým, ktorých sa táto kauza dotkla.“


Neviem si pomôcť, ale toto môže napísať len sliepka. Balogová, vy neviete, že ospravedlnenie sa neponúka, ale pokorne prednáša bez nároku na to, aby bolo prijaté?

A perlenie pokračuje ďalej:


„Ak skutočne chceme skultivovať verejný priestor, mali by sme to urobiť úprimne a konzistentne.

Mali by sa zastať zraniteľných, na ktorých denne útočia, menšín aj žien, ktoré sú obeťami sexuálneho obťažovania. Zastaňme sa Rómov, ktorých ešte aj v 21. storočí vykážu z kaviarne pre farbu pleti, homosexuálov, ktorých aj verejné osoby nazývajú chorými ľuďmi.“


Toto je strašne naivná stratégia obhajoby. Dvaja trtkovia si usierajú zo speváčkinej viery, no podľa Balogovej by sme sa mali teraz venovať všetkým krivdám tohto sveta. Lenže teraz nie je reč o homofóbii ani o antisemitizme, ba ani o národnostných menšinách. Teraz je reč o tom, že redaktor a spolupracovník SME ukázali, že všetky tie hodnoty, o ktorých denne vypisujete, majú totálne u riti vo chvíli, keď sa zabávajú na účet niekoho s opačným/iným svetonázorom.

Mimochodom, z hľadiska vzťahu k viere mám zrejme bližšie ku Tkačenkovi ako k Magušinovej, ale nikdy by som si nielen k nej, ale ani k žiadnemu moslimovi, židovi, zoroastriánovi atď. nedovolil to, čo predviedol s tou humoristickou žumpou Ondrejíčkom. SME a ďalšie plátky každú chvíľu na niekoho vrieskajú, že má odstúpiť, no keď príde na nich rad, tak namiesto sklonenej hlavy nám hovoria, aby sme nediskutovali o ich zlyhaní, ale o iných problémoch. Vám tam už naozaj jebe?

Balogovej úskočné manévre

Asi áno, lebo Balogová ide ďalej:


„Ak nastavujeme latku, tak si prejdime aj vlastné príspevky na sociálnych sieťach a predstavme si, že zajtra sa masa užívateľov bude zaoberať našimi slovami.“


Nie, nie, nie! To vy, Balogová, si už roky uzurpujete právo nastavovať latku. Tak teraz sa nečudujte, že vás ňou nasratý ľud bije na Facebooku po hlave.

Šéfredaktorka pokračuje takto:


„Malo by odznieť aj to, že vyargumentovaná kritika kohokoľvek alebo akejkoľvek tvorby je nevyhnutná. Bez nej strácame orientáciu, kde sa končí umenie a začína gýč. Na hodnotenia, samozrejme, máme iné kritériá v obývačke a vo verejnom priestore.“


Robí to v celom texte. Odvádza pozornosť od podstaty problému. Tkačenko a Ondrejíček si z Magušinovej uťahovali kvôli jej viere. Áno, kultúrna kritika a recenzia sú potrebné. A, áno, Magušinovej tvorba je často gýč. No nie je to gýč preto, lebo je veriaca, ale preto, lebo jej poetika je naivná a až zarážajúco priamočiara. Avšak jej umelecké nedostatky nemôžu zakryť fakt, že tí dvaja vaši tajtrlíci, Balogová, sa navážali do jej náboženského presvedčenia a cítenia. Amen, bodka!

A ešte viac úskokov

Žiaľ, nie je to bodka za listom, Balogová totiž pokračuje:


„Zároveň tento prípad ukazuje aj to, ako funguje kombinácia sociálnych sietí, masy a deformovaných informácií. Niektorí sa ma pýtali, ako som mohla pripustiť, aby na stránkach denníka SME bolo publikované, „že kresťania sú postihnutí a už by nikdy nemali mať deti“. Hľadali text na denníku SME a nenašli.

Nemohli. Nikdy sme nič také na stránkach SME nepublikovali. Ani Peter Tkačenko nič také nepovedal.“


Dobré ráno, Balogová! Odrazu sa diví, že každá informácia metastázuje. Najmä v prostredí, aké ona sama vytvára aj s celým tým spolkom, čo pod jej taktovkou dezinformuje slovenskú verejnosť. No opäť si všimnime, ako priehľadne odvádza pozornosť od podstaty problému. Za všetko môžu sociálne siete a nekultúrnosť medziľudskej komunikácie. Paráda, ešteže máme Balogovú, aby nám to vysvetlila.

V zákopoch proti zákopom

A naozaj nás mentoruje v podobnom tóne ďalej:


„Píšu nám mnohí ľudia, žiadajú odo mňa rôzne veci: od mojej rezignácie až po odchod z krajiny v mene slušnosti. Mnohí píšu racionálne a ja im odpisujem. Niektorí však používajú jazyk horší než ten, ktorý odznel v komunikácii nášho redaktora a spolupracovníka. Lebo si to podľa nich zaslúžime.

Áno, robíme chyby, aj vážne, ale očakávame primeranú reakciu spoločnosti. Nikto, ani my, ani naši kritici, by nemal reakciami zovšeobecňovať, urážať a šikanovať. Lebo potom zmeníme masu na tribunál, ktorý chce trest okamžite vykonať.“


Takže vy očakávate primeranú reakciu spoločnosti, Balogová! No to je gól! Čo keby ste sa tak zamysleli nad tým, koľkých ľudí ste urazili, šikanovali, ako nechutne ste zovšeobecňovali a vo výpočte hriechov proti vecnej a serióznej diskusii by sme mohli pokračovať. Ako sa môžete čudovať, že po tom, čo ste kampaňami, lynčmi a pogromami napáchali, vám to ľudia vracajú aj s úrokom?

Jasné, že je to nepríjemné, jasné, že to bolí. Vy to robíte druhým na dennej báze. Tak si to užite pár hodín na vlastnej koži aj vy.

Konečne sme pri záverečnom citáte:


„V redakcii sme o tom, čo sa stalo, veľa hovorili. Redaktorom sme dali opäť do pozornosti náš kódex, ktorý zahŕňa aj správanie na sociálnych sieťach.

Nechceme prísť o privilégium humoru, vtipu, irónie, dokonca aj ostrej, ktorá môže udrieť aj tam, kde to môže bolieť. Potrebujeme karikatúry, dokonca aj o náboženstve, fanatizme, ale práve preto potrebujeme citlivo hľadať hranice. Aby sme potom neostali tápajúci, zaseknutí niekde medzi hystériou a necitlivosťou.

Ak to nezvládneme, dostaneme sa do bodu, keď už všetci zabudnú na pôvodnú komunikáciu a v priestore ostane len interpretácia, ktorá bude otvárať zákopy.“


V tejto krajine spomedzi médií rýpe v spoločnosti hlbšie zákopy ako SME už len Tódovej N. A nula Balogová nás ide poučovať o tom, aby sme nerobili to isté. Balogová a jej kŕdeľ tkačenkov, cuprikov, kováčov, burčíkov, schutzov a iných veličín sa podieľali na tom, že slovenská politická diskusia sa zvrhla na ohadzovanie sa blatom. Kauzu vraždy Jána Kuciaka zvládli ešte horšie, ničili ňou ľuďom životy, šliapali po ich dôstojnosti a ukazovali prstom na každého, kto nevyhovoval ich progresívnemu vkusu. Zahraničnú politiku interpretujú ako súťaž morálnej krásy a keď príde na obrannú a bezpečnostnú stratégiu, zaklínajú sa Naďovými floskulami o zlom východe a dobrom západe.

Ešte nám chcete hovoriť o zákopoch, Nula? Pardon, Balogová!

Najnovšie články

Kajúcnik: Bábka v rukách spolitizovanej spravodlivosti

24.01.2022  I  17:21

Domáce komentáre

Nielen trestné stíhanie, ale aj väzobné obmedzenie osobnej slobody občanov sú dnes na Slovensku predmetom ostrých polemík. Vzniká podozrenie, že trestné konanie sa stalo nástrojom politiky. Nie je to rétorická figúra, ale nebezpečný trend, a preto o ňom treba naliehavo hovoriť.

K 29. narodeninám Slovenskej republiky

31.12.2021  I  11:05

Domáce komentáre

Pred 29 rokmi zanikla Československá federatívna republika. Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o rozpustení spoločného štátu a 1. januára 1993 začali existovať Slovenská republika a Česká republika ako samostatné štáty. Aj keď nové štáty vznikli predovšetkým z vôle vtedajších politických reprezentácií podporovaných významnou časťou oboch národov, zmena na politickej mape Európy by nebola možná bez širších geopolitických pohybov na kontinente.

Potrebuje Slovensko obrannú dohodu s USA?

20.12.2021  I  12:00

Domáce komentáre

Ministri zahraničných vecí a obrany Ivan Korčok a Jaroslav Naď presadzujú, aby kabinet Eduarda Hegera podpísal Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Slovensko malo takmer tri desaťročia pomerne vyvážanú diplomaciu a jeho zahraničná politika reflektovala geopolitické postavenie krajiny v Európe. Súčasná politická reprezentácia túto rovnováhu krok za krokom narúša a robí zo Slovenska satelitný štát.