Ku kauze Jána Kuciaka sa zoširoka vyjadrujem v novej knihe, čoskoro bude v predaji. Týmto textom sa len v krátkosti venujem niektorým zarážajúco nelogickým tvrdeniam Špecializovaného trestného súdu. Presnejšie senátu Ruženy Sabovej, pretože podľa mojej mienky prepadol z logiky.

Dlho som nechcel reagovať na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Doteraz som mlčal preto, lebo mediálny lynč rozpútaný proti senátu Ruženy Sabovej som považoval za tragické zlyhanie úcty k právnemu štátu a jeho inštitúciám. Odôvodnenie rozsudku ma však núti vysloviť niekoľko kritických poznámok.

Poznámka prvá

Hneď na začiatku chcem dať jasne najavo, že aj keď s rozhodnutím senátu vnútorne nesúhlasím, plne rešpektujem právo súdu na uplatnenie rozumných pochybností o vine časti obžalovaných. Nakoľko sú tieto pochybnosti opodstatnené, to sa ukáže až v priebehu odvolacieho konania.

Senát Ruženy Sabovej na moju adresu uviedol, že som k obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej pristupoval s predsudkami. Neviem, ako detailne a poctivo skúmali trestný spis v iných ohľadoch, no pokiaľ ide o môj vzťah k obžalovaným, kĺzali sa po povrchu, a to sa usilujem vyjadrovať veľmi mierne. V takmer deväťhodinovej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní a počas troch výsluchov v prípravnom konaní som detailne vysvetlil, na základe akých skutkových okolností som dospel k presvedčeniu, že obaja menovaní sú zapletení do vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nemal som voči nim žiadne predsudky. Naopak, do konca septembra 2018 som mal k Marianovi Kočnerovi kladný vzťah, no napriek tomu som sa prihlásil ako svedok, keď som sa dozvedel o skutočnosti nasvedčujúcej spáchaniu zločinu úkladnej vraždy.

Poznámka druhá

Senát takisto argumentoval, že fotky vyhotovené počas paparazzovania novinárov sa nemuseli dostať do rúk Aleny Zsuzsovej a Zoltána Andruskóa cez Mariana Kočnera, pretože som ich mohol odovzdať aj iným osobám. Nuž, áno, práve v čase písania kritizovaného rozhodnutia súdu sa mohli v Kuiperovom páse, kdesi za mrazivým Neptúnom, zraziť dva obrovské ľadové balvany; jeden z nich sa mohol dostať na kolíznu dráhu so zemeguľou; a o niekoľko rokov môže zrážka s ním vyhubiť 90 percent života na planéte.

Keby súd aspoň naznačil, komu som mal fotografie odovzdať; prečo som to mal urobiť; za akých skutkových okolností k tomu malo dôjsť. Nič, nula, holá špekulácia. Na úrovni škrabákov takzvaného hlavného prúdu. Preboha, v akých rukách je slovenská spravodlivosť?

Poznámka tretia

To však nie je všetko. Podľa senátu Ruženy Sabovej som takzvaný kajúcnik, pretože som porušoval ľudské práva novinárov. Za takúto argumentáciu by sa nemuseli hanbiť ani Monika Tódová, ani Marek Vagovič, ani Beáta Balogová. Ak bolo paparazzovanie novinárov porušením ich ľudských práv, potom sa rovnakého konania dopúšťajú novinári každý deň. Vari som Si Ťin-pching alebo Kim Čong-un? Lenže to nie je najsmutnejší aspekt argumentácie trojice sudcov.

Nie je totiž jasné, z čoho som sa asi tak kajal pred zákonom. Prišiel som na políciu dobrovoľne, ba dokonca iniciatívne. Oznámil som vyšetrovateľovi veci, o ktorých dovtedy ani len netušil, a dal som ich do logických súvislostí s mojimi predchádzajúcimi poznatkami. Nie naopak. Teda neprišla si po mňa polícia, nepovedali mi, že som obvinený z takého alebo onakého skutku a potom som sa roztriasol a začal sa pred zákonom kajať. To bol prípad odsúdeného kriminálnika Zoltána Andruskóa. Prišiel som vypovedať preto, lebo smrť dvoch mladých ľudí nesmie ostať nepotrestaná.

Poznámka štvrtá

Naozaj mi je úprimne jedno, čo si o mne myslia novinári, ba dokonca aj sudcovia. Nie je mi však jedno, že pri posudzovaní hodnovernosti svedectva v takej závažnej veci, akou je úkladná vražda, nepoužívajú triezvy rozum a logické myšlienkové postupy. Navyše ak senát napríklad odmietol vykonať dôkaz potvrdzujúci výpoveď svedka (telefonát s Marianom Kočnerom z vyšetrovacej väzby). Venoval som sa iba tým problematickým bodom, čo sa dotýkajú len mňa. Obávam sa, že rovnako nekonzistentne uvažoval, postupoval a rozhodoval súd aj pri hodnotení iných svedkov a dôkazov. Vzhľadom na to, že nechcem prispievať k pokračovaniu mediálneho lynču, ponechám si zvyšok výhrad pre seba a budem trpezlivo čakať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

V oveľa väčšom rozsahu sa ku kauze Jána Kuciaka vyjadrujem v mojej novej knihe. Už čoskoro pôjde do tlače a každý, kto má o môj pohľad na vec záujem, si ju bude môcť ešte pred Vianocami kúpiť.