Daniel Lipšic verbálne bojuje za právny štát. Skutkami dokazuje, že pred úctou k zákonu uprednostňuje mediálnu pozornosť.

Keď prieťahy v konaní vyhovujú

Proti Danielovi Lipšicovi vedú príslušné orgány dve trestné konania. Prvým je pre podozrenie zo spáchania trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa, ohrozenia bankového tajomstva a ohovárania, ktorých sa mal dopustiť v spolupáchateľstve s Gáborom Grendelom. Treba pripomenúť, že toto konanie doktora Lipšica úzko súviselo s jeho záľubou v mediálnej komunikácii. Druhé trestné konanie je vedené pre podozrenie z usmrtenia, ktorého sa mal dopustiť tým, že na priechode pre chodcov zrazil motorovým vozidlom chodca Emila Kalábera a ten v dôsledku devastujúcich poranení zomrel.

Dokazovanie v prvom prípade je komplikované a zrejme sa ešte nejaký čas bude vliecť. V druhom prípade by malo byť dokazovanie oveľa jednoduchšie, pretože skutkové okolnosti priebehu nehody sú jasné. Prípravné konania v prípadoch dopravných nehôd, ku ktorým došlo v rovnakom čase (september 2016), sú už ukončené, sú podané obžaloby a zaoberajú sa nimi súdy.

Na tento fakt sa dá pozerať optikou poškodeného aj optikou podozrivého. Pozostalá rodina môže mať oprávnene dojem, že vyšetrovanie sa neúmerne naťahuje preto, lebo v osobe páchateľa ide o politického prominenta. Naopak, Daniel Lipšic sa zase môže sťažovať, že je mu upierané právo na spravodlivý súdny proces v primeranom čase. Očividne to však takto nevidí, pretože proti dĺžke prípravného konania neprotestuje a to nás oprávňuje vysloviť predpoklad, že prieťahy mu pravdepodobne vyhovujú.

Nové trestné konania na obzore

Dopravnú nehodu a zneužitie právomoci verejného činiteľa v súbehu s ďalšími skutkami ešte nemôžeme považovať za systematické páchanie trestnej činnosti už len preto, lebo iba jeden z nich je úmyselný. Usmrtenie pri dopravnej nehode je síce fatálna, ale predsa len nedbanlivosť.

Trochu inak vyzerá imidž doktora Lipšica pri pohľade na jeho angažmán v mediálnej manipulácii, zvanej aj kauza Čistý deň. Len nedávno sa ukázalo, že mladistvú Tamaru H., od ktorej prijal nezákonným spôsobom plnú moc na právne zastupovanie, mal podľa mediálnych vyjadrení dotknutej slečny navádzať na krivú výpoveď. V tejto veci bolo, respektíve má byť podané na Daniela Lipšica trestné oznámenie.

Takisto bolo alebo bude na pána doktora podané trestné oznámenie v súvislosti s protiprávnym získaním a (čiastočným) publikovaním zdravotnej dokumentácie riaditeľa Čistého dňa Petra Tománka. V tomto kontexte pripadá do úvahy aj trestný čin nadržovania, pretože Daniel Lipšic odmieta prezradiť meno osoby, ktorá bola zdrojom protiprávneho získania a vyzradenia obsahu zdravotnej dokumentácie pána Tománka.

Vzhľadom na to, že v parlamentnej rozprave informácie o zdravotnom stave riaditeľa Čistého dňa použil poslanec Milan Krajniak, nemožno vylúčiť, že neznámy zlodej dokumentácie, doktor Lipšic a bakalár Krajniak postupovali v zhode po predchádzajúcom rozdelení si úloh, ale zároveň je nutné dodať, že na založenie, zosnovanie alebo podporovanie zločineckej skupiny to ešte stačiť nemusí.

Nepríjemne vysoké trestné sadzby

Vzhľadom na rozsiahlosť témy, je načase urobiť si krátky prehľad. V dvoch prípadoch, v ktorých je Daniel Lipšic obvinený, ide o

- usmrtenie s hornou sadzbou odňatia slobody 5 rokov (pretože Emil Kaláber bol s ohľadom na svoj vek nad 60 rokov chránenou osobou);

- zneužívanie právomoci verejného činiteľa s hornou sadzbou odňatia slobody 10 rokov;

- ohrozovanie bankového tajomstva s hornou sadzbou odňatia slobody 8 rokov;

- ohováranie s hornou sadzbou odňatia slobody 5 rokov.

Nasledujú skutky, v ktorých sa trestné konanie ešte len začína, respektíve môže začať. Oba súvisia s Čistým dňom, teda protiprávnym nakladaním so zdravotnou dokumentáciou Petra Tománka a s manipulovaním s mladistvou Tamarou H. V tejto súvislosti možno hovoriť o

- neoprávnenom nakladaní s osobnými údajmi s hornou sadzbou odňatia slobody 2 roky;

- návode na krivú výpoveď s hornou sadzbou odňatia slobody 5 rokov.

Z pohľadu trestného práva na tom pán Lipšic nie je práve najlepšie, čo je pri jeho úctyhodnej kariére zarážajúce. Okrem toho, že je právnik a advokát, bol ministrom spravodlivosti a vnútra. Teda má dostatočné skúsenosti na to, aby sa správal opatrnejšie.

Lenže on sa opatrne nespráva a všetko nasvedčuje tomu, že to robí zámerne. Robiť politiku v čase sociálnych sietí a všadeprítomných médií znamená strhnúť na seba pozornosť. A to doktor Lipšic ovláda dokonale. Tiež vie, že pozornosť médií ho môže do veľkej miery ochrániť pred dôsledkami právne sporného konania.

If I Could Turn Back Time

Daniel Lipšic sa okrem iného zhostil obhajoby Filipa Rybaniča, trestne stíhaného za ohrozenie a vyzradenie bankového tajomstva. Ako advokát a politik v jednej osobe sa viackrát verejne vyjadril spôsobom, ktorý by mohol byť posudzovaný aj ako schvaľovanie trestného činu, čo takisto odporuje zákonu.

Opozičný a médiami ochotne preberaný naratív je v tomto prípade založený na tvrdení, že zverejnenie informácií z účtov Roberta Kaliňáka bolo vo verejnom záujme. Je len iróniou osudu, že to bol minister spravodlivosti Daniel Lipšic, kto v roku 2005 nekompromisne požadoval a napokon aj presadil zrušenie posudzovania skutkov podľa stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Tento inštitút umožňoval, aby sa skutok neposudzoval ako trestný, ak páchateľ sledoval ušľachtilý alebo ospravedlniteľný cieľ. Keby tak doktor Lipšic mohol vrátiť čas...

Kto je KZO a prečo by sa mal JUDr. Lipšic tomuto pojmu vyhýbať

Polícia používa v internej komunikácii a pre operatívno-pátracie účely pojem kriminálne-závadová osoba (KZO) na označenie ľudí so sklonmi k zločinu. Výraz je často využívaný veľmi extenzívne aj v prípade osôb, ktoré sa síce nikdy nedopustili trestného konania, ale polícia ich eviduje vo svojich operatívnych poznatkových fondoch ako KZO, pretože sa poznajú s ľuďmi z prostredia organizovaného zločinu.

Slovné spojenie KZO si v marketingovej komunikácii občas osvojujú aj politici. V ostatnom čase ho najviac využíva Daniel Lipšic, ktorý o sebe tvrdí, že už je „len“ advokát, ale v skutočnosti vystupuje ako politik.

Pojem KZO pôvodne označoval človeka, ktorý sa buď systematicky dopúšťa trestného konania, alebo v istom časovom úseku sa stal podozrivý zo spáchania viacerých skutkov, v dôsledku ktorých bolo voči nemu vedených viacero trestných konaní. Za KZO by nemala byť označovaná osoba, ktorá sa dopustila izolovaného trestného skutku, pretože použitie tohto termínu si vyžaduje podozrenia zo systematického alebo aspoň nadmerného páchanie trestnej činnosti. Za KZO však môže byť pre potreby operatívno-pátracej činnosti považovaný ten, kto je dôvodne podozrivý z pravidelného porušovania Trestného zákona.

Ďateľ.sk si je istý, že v operatívnych poznatkových fondoch polície nie je a nebude Daniel Lipšic vedený ako KZO. Už menšiu istotu má v tom, že politik z iného tábora, ale s rovnakým temperamentom nebude tento termín na jeho adresu zneužívať rovnako inflačným a neprimeraným spôsobom, ako to robil pán doktor iným.