Ak budeme veriť alebo neveriť inštitúciám podľa toho, kto je aktuálne pri moci, spoločnosť bude v permanentnej kríze. Živia ju aj také úkazy, akým je napríklad nerešpektovanie zásady prezumpcie neviny.

Tri dni po...

Tri dni po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej médiá hlavného prúdu ukazovali prstom na páchateľov. Bez toho, aby čokoľvek vedeli o motíve a skutkových okolnostiach prípadu. Bolo priskoro na robenie záverov, no poniektorí novinári mali vo veci jasno. Takmer ako veštice Mariana Kočnera.

História sa trochu rýmuje s prípadom generála Milana Lučanského. Jeho smrť z pochopiteľných dôvodov vyvoláva mnohé otázniky, a preto je prirodzené, že verejnosť sa dožaduje odpovedí. Háčik je v tom, že tri dni po tragickej udalosti sa nájdu ľudia, čo nahlas a vo veľkom rozsahu šíria zaručené správy o tom, čo sa odohralo v cele prešovskej väznice.

Vtedy a teraz

Keď zavraždili novinára a jeho snúbenicu veľká časť národa, hlasom ktorej sa stali médiá takzvaného hlavného prúdu a vtedajšia opozícia, neverila inštitúciám a vláde, že majú záujem na vyšetrení prípadu. Donekonečna opakovali frázu, že nemajú dôveru vo vedenie polície a prokuratúry, veria iba konkrétnym vyšetrovateľom a prokurátorom.

Údajní investigatívni novinári šírili nepodložené fámy o tom, že vláda Roberta Fica, vedúci predstavitelia Policajného zboru a prokuratúry môžu vyšetrovanie odkloniť na slepú koľaj, aby neboli potrestaní skutoční páchatelia. Médiá dokonca tvrdili, že možní vrahovia majú konexie priamo na úrade vlády. Veriaci denníkov SME, Aktuality a N to ochotne a s nadšením prijímali a opozičné kruhy dezinformáciám nahlas tlieskali. Facebook bol rozpálený do biela, vznikla iniciatíva #AllForJan, prívrženci opozície požadovali odchod vlády a predčasné voľby.

Alternatívne médiá videli za mobilizáciou verejnosti a mainstreamovej konkurencie sprisahanie Georgea Sorosa, šírili sa konšpiračné teórie o tom, že vražda novinára bola zinscenovaná zvonka, aby padla legitímna, no nepohodlná vláda Slovenskej republiky.

Po smrti generála Lučanského nastala inverzná situácia. Oficiálne médiá sú v zásade stotožnené s tým, ako o prípade informujú úrady. Opozícia spochybňuje orgány činné v trestnom konaní a v podstate naznačuje, že bývalý prezident Policajného zboru je obeťou Matovičovho režimu. Alternatívne médiá z princípu popierajú verziu samovraždy a prikláňajú sa k oveľa temnejším vysvetleniam.

A znova je Facebook v plameňoch. Na svete je iniciatíva #AllForMilan. Voliči opozície a priaznivci alternatívnych médií neveria nielen vláde, ale pochybujú o všetkom, čo hovorí generálny prokurátor alebo šéf Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tak ako bola vražda Jána Kuciaka nástrojom boja proti predchádzajúcej vláde, smrť Milana Lučanského sa stáva prostriedkom politickej diskreditácie kabinetu Igora Matoviča.

Nedôvera k inštitúciám

Zdá sa, že skupiny #AllForJan a #AllForMilan majú máločo spoločné. Rovnako by mohol povrchný pohľad na aktuálne dianie navodzovať dojem, že médiá alternatívneho a hlavného prúdu a opozičná a vládna garnitúra sú z odlišných planét. V skutočnosti však majú mnoho spoločného. Predovšetkým sa ako vajce vajcu podobajú tým, že nedôverujú inštitúciám, kým ich neovládajú „naši“. A, naopak, vo chvíli, ako sa v krajine ujme moci opačný politický tábor, prepóluje sa aj vnímanie reality médiami a sociálnymi skupinami.

Z tohto pohľadu je slovenská spoločnosť v stave obrovskej nerovnováhy a dosiahnutie ako-tak rovnovážneho stavu je v nedohľadne. Súvisí to s mnohými globálnymi aj domácimi trendmi a ich analýza presahuje rámce tejto úvahy. Pristavme sa však aspoň pri jednom z úkazov – porušovaní právnej zásady prezumpcie neviny.

Predovšetkým médiá nerešpektovali prezumpciu neviny tak v prípade Jána Kuciaka, ako aj v čase zatknutia generála Lučanského. Najďalej v tomto ohľade zašli denníky N, Aktuality a SME, no na druhej strane je potrebné poukázať na to, že alternatíva v súvislosti so smrťou bývalého policajného prezidenta čoraz častejšie a bez relevantných dôkazov naznačuje, že ju má na svedomí Matovičov režim. Nikto však nezašiel tak ďaleko ako denník N, ktorý bezcharakterne podsúva myšlienku že generál si siahol na život, lebo neuniesol ťarchu dôkazov.

V prvom rade si treba povedať, že ak obvinený Norbert P. tvrdí, že obvinený František B. mu dával peniaze pre policajného prezidenta, nikde nie je napísané, že tieto úplatky naozaj aj dorazili k rukám Milana Lučanského. Nehovoriac o tom, že šéf polície nemohol obvinenému Františkovi B. pomôcť, pretože nemal žiadnu právomoc vo vzťahu k vyšetrovateľom Národnej jednotky finančnej polície NAKA, na čele ktorej stál obvinený Bernard S., prominentný kajúcny klient Daniela Lipšica, respektíve Petra Kubinu. Samozrejme, tvrdenia obvinených Norberta P. a Františka B. je potrebné preveriť, ale nie je možné ich vydávať za hotovú vec, ako to robí denník N.

Šliapanie po právnych zásadách vyvoláva nedôveru k inštitúciám a nedôvera k inštitúciám plodí spoločenské krízy. Slovensko sa v takej nachádza permanentne od roku 2016.