Európske mocnosti si na prahu novoveku podmanili svetové oceány a začali ekonomicky prosperovať z bohatstva objavených nových svetov. Po vyčerpaní možností pozemskej kolonizácie je na obzore kolonizácia vesmírna. Kozmické plavidlo americkej firmy SpaceX s názvom Dragon Endeavour je jedným z mnohých príbehov novej kapitoly dejín ľudstva.

Od Kolumba po SpaceX

Niekomu sa môžu zdať prirovnania spoločného projektu vyslania kozmickej kapsuly Dragon s ľudskou posádkou k Medzinárodnej vesmírnej stanici americkej vládnej agentúry NASA so súkromnou spoločnosťou SpaceX k priekopníckym výkonom Krištofa Kolumba a Vasca da Gamu ako prehnané. A s ohľadom na mnohé predchádzajúce prevratné výkony ľudstva v dobíjaní kozmu v priebehu uplynulých 60 rokov (1959 – 2019) a predovšetkým v takzvanej zlatej ére 1960 – 1970, na počiatku ktorej vyletel do vesmíru prvý človek a na jej konci sa prvýkrát dotkla ľudská noha mesiaca, aj mierne neaktuálne a oneskorené. Takisto je na mieste mierna skepsa, pokiaľ ide o nadšenú propagandu, sprevádzajúcu obnovenie nasadenia prvej ľudskej posádky z americkej pôdy po dlhých deviatich rokoch od ukončenia programu kultových raketoplánov Enterprise, Columbia, Challenger, Discovery, Atlantis a Endeavour. Napriek tomu všetkému na prirovnaní tejto udalosti k prevratným objavom veľkých moreplavcov európskeho novoveku niečo je.

Námorné mocnosti a rezervné meny

Očividným novátorstvom a doslova prevratnou udalosťou je okolnosť, že kozmická kapsula Dragon a opakovane použiteľné motory, čo ju vyniesli na orbitu zeme, sú technológiu súkromnej spoločnosti. SpaceX otvorilo novú, oveľa lacnejšiu a potenciálne aj masovú éru lietania do vesmíru. Avšak to nie je všetko.

Nielen USA, ale aj ďalšie významné vojenské mocnosti Čína a Rusko či menšie, no prekvapivo agilné vo využívaní vesmírneho potenciálu, napríklad Spojené arabské emiráty, začínajú vnímať vesmír ako vonkajší oceán našej planéty. História globálnych ríš je dôkazom toho, že dominantnou ekonomickou a vojenskou silou sa stal ten štát, ktorý mal prístup k moru a kontroloval najdôležitejšie námorné trasy svojich čias. Boli to napríklad Gréci, Rimania, oveľa neskôr Španieli a Portugalčania, neskôr ich vystriedali Holanďania a tých zase zosadili z piedestálu Briti, až sa napokon globálnou námornou veľmocou a doslova ríšou stali Spojené štáty americké. Nie je preto náhodou, že v priebehu uplynulých štyroch storočí sa postupne stali svetovými rezervnými menami najskôr holandský gulden, neskôr britský šterling a dnes americký dolár.

Vesmírne trasy

Pri súčasnom rozvoji informačných, komunikačných, kozmických a obranných/vojenských technológií však na udržanie impéria námorná prevaha nestačí. Je bezpochyby dôležitá a bez nej nie je možné uplatniť silu v strategicky najdôležitejších geopolitických lokalitách. Iba armáda s dostatočným počtom lietadlových lodí a rozsiahlou flotilou iných vojenských plavidiel je schopná nasadiť námorné, vzdušné a pozemné sily kdekoľvek na planéte. Avšak technologický vývoj ukazuje, že iba ten, kto dokáže kontrolovať nižšiu i vyššiu orbitu našej planéty, bude zároveň schopný rozhodnúť o vývoji potenciálneho konfliktu na súši, vo vzduchu i na mori.

Znovuobjavenie významu mesiaca Američanmi, Číňanmi, Rusmi a ďalšími hráčmi je súčasťou širšej stratégie, zameranej na ovládnutie nových „námorných“ trás. Aj pohyb na orbite či v bližšom a vzdialenejšom vesmíre má svoje zákonitosti. Laicky povedané zo zeme na mesiac sa nedá lietať len tak, hocako a krížom-krážom, pretože niektoré trasy sú životu ľudí i technológií nebezpečné, niektoré si vyžadujú oveľa viac energie, teda paliva, a preto peňazí ako iné na dosiahnutie toho istého cieľa. A kontrola určitých bodov na orbite či v priestore v okolí našej planéty umožňuje na jednej strane ľahšie ovládanie obranných systémov a komunikačných liniek na zemi a na strane druhej otvára prístup k samotnému mesiacu a odtiaľ k iným, dnes menej a v budúcnosti viac, strategickým objektom solárneho systému.

Kozmická loď spotrebuje najviac paliva pri prekonávaní odporu zemskej atmosféry. Množstvo paliva spotrebovaného na odlepenie sa od povrchu zeme a dosiahnutie hranice vesmíru je väčšie ako objem pohonných hmôt potrebných na zvyšok cesty na mesiac a späť. Preto sa čoraz viac dostávajú do hry úvahy o tom, že v okolí zeme sa vytvoria akési čerpacie stanice, umožňujúce hviezdnym korábom nabrať nové palivo určené na pokračovanie v lete k nášmu jedinému prirodzenému satelitu alebo iným vesmírnym objektom. A ak je počet trás k týmto cieľom obmedzený, úsilie obsadiť vhodné body na vybudovanie vesmírnych prečerpávacích a neskôr aj prestupných staníc bude sprevádzané veľkou konkurenciou.

Vesmírne preteky

Aktivity Číny v okolí mesiaca a nedávne vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa ohľadom „kolonizácie“ tohto miesta slnečnej sústavy americkými spoločnosťami sú neklamnými príznakmi toho, že vesmírne preteky sú už dlhší čas v plnom prúde. A nie sú to len Američania a Číňania, čo sa ich zúčastňujú. V hre sú, samozrejme, Rusi, Japonci a za nimi nasledujú menej významné entity. To však neznamená, že bezprostredne stojíme na prahu vesmírnych koloniálnych vojen. Aspoň zatiaľ nie. A neznamená to ani, že všetci, čo sa tejto hry zúčastňujú, budú úspešní.

Napríklad Čína je s HDP približne 14 biliónov dolárov druhou najväčšou ekonomikou sveta. Avšak z pohľadu HDP na obyvateľa vo výške okolo 10 tisíc dolárov je na tom o polovicu horšie ako Slovensko s hrubým domácim produktom na hlavu približne 20 tisíc dolárov. Slovenská republika sa očividne nepodujme kolonizovať mesiac ani Mars. Toto porovnanie skôr naznačuje, že komparatívnu výhodu pri úsilí o ovládnutie orbity a blízkeho otvoreného vesmíru majú zatiaľ USA s 330 miliónmi obyvateľov, HDP 22 biliónov dolárov a s hrubým domácim produktom na hlavu vo výške približne 63 tisíc dolárov. Čína s viac ako 1,4 miliardy obyvateľov a 10 tisíckami na hlavu za Američanmi zatiaľ jednoducho zaostáva a v dohľadnej budúcnosti sa na tom veľa nezmení, aj keď jej technologická, ekonomická a vojenská moc nespochybniteľne rastie.

Od geopolitiky k astropolitike

Sobotný úspešný štart a nedeľné hladké pripojenie sa kapsuly Dragon k Medzinárodnej vesmírnej stanici mali oficiálne demonštrovať návrat USA k vlastnému programu vysielania ľudských posádok do vesmíru a ich ochotu spolupracovať v oblasti kozmického výskumu s ostatným svetom. Zapojenie súkromného sektoru, schopného veľmi efektívne a neobyčajne úsporne zabezpečovať premávku medzi zemským povrchom a vesmírnym priestorom, však má aj zrejmý geopolitický rozmer.

Americká administratíva zásadným spôsobom zvýšila rozpočet NASA. Armáda dostala novú zložku s názvom US Space Force, teda vesmírne ozbrojené sily. A ako sme už naznačili, prezident Trump dal najavo, že jeho krajina nemá záujem dohodnúť sa so zvyškom sveta na spôsobe budovania staníc a ťažby surovín na mesiaci. Dnes to tak možno nevyzerá, ale je vysoko pravdepodobné, že nová efektívna a lacná technológia spoločnosti SpaceX umožní čosi ako kyvadlovú dopravu na linke zem – mesiac a späť; budovanie výskumných, ťažobných a prestupných staníc, a to všetko za peniaze súkromných investorov. Ruka v ruke s tým pôjde vojenská ochrana nových kozmických trás a zabraných teritórií na mesiaci, čo bude znamenať čoraz intenzívnejšiu militarizáciu vesmíru. Možno sa dočkáme aj vytvorenia akejsi US Lunar Company po vzore preslávenej Východoindickej spoločnosti.

Historický precedens na to existuje. Úplne rovnako sa v minulosti správali Španieli, Portugalčania, Holanďania, Briti, Francúzi a ďalší, keď oboplávaním Mysu dobrej nádeje vstúpili do Indického oceánu a prisvojili si bohatstvo Indie, Indonézie, juhovýchodnej Ázie a veľkej časti Afriky alebo po preplávaní severného Atlantiku objavili takzvaný Nový svet.

Komu patrili tieto územia a kto mal právo na ich bohatstvo? Historicky domorodé národy, no v skutočnosti tí, čo mali ekonomickú a vojenskú moc na to, aby ich ovládli. Ekonomické a vojenské výhody z prítomnosti človeka vo vesmíre budú mať tí, ktorí tam budú prví. Nie ako Jurij Gagarin, nie v rámci niekoľkohodinovej návštevy na povrchu mesiaca, nie na Medzinárodnej vesmírnej stanici, ale natrvalo na strategických bodoch kozmických navigačných trás a na ekonomicky východných územiach najprv mesiaca, neskôr možno aj Marsu a po ňom azda i na niektorých sľubne vyzerajúcich mesiacoch iných planét nášho solárneho systému.

Kolumbove, da Gamove či Magellanove expedície trvali roky a ďalšie desaťročia trvalo, kým ich objavy priniesli ekonomický a mocenský osoh tým, v službách ktorých sa plavili po svetových oceánoch. To, čo sa začalo pred šesťdesiatimi rokmi, keď človek prvýkrát začal vysielať rakety, satelity a ľudské posádky do vesmíru, dnes pokračuje novým prvkom – zapojením komerčného sektoru do podmaňovania si kozmu. K ťaženiu surovín spod povrchu mesiaca je odtiaľto ešte ďaleko, ale ani zlato, striebro a vzácne korenia z nových kolónií nezačali prúdiť do Európy okamžite. Je však isté, že skôr ako neskôr si v našom slovníku začneme v súvislosti s geopolitikou zvykať na nový pojem: astropolitika.