clanok

Správa o stave prezidentovej mysle

16.06.2017  I  18:50

Domáce komentáre

Správou o stave krajiny prezident Andrej Kiska nikoho neprekvapil. Všetci od neho očakávali presne to, čo povedal. A to je najväčšia prednosť i slabina jeho politiky.

Nech je prezidentom ktokoľvek, každá správa hlavy štátu o stave krajiny je predovšetkým správou o stave jeho mysle, potom správou o jeho aktuálnom politickom naratíve a až na poslednom mieste sa hmlisto objavuje bilancia správy vecí verejných. Ničím iným nebolo ani štvrtkové vystúpenie Andreja Kisku v zákonodarnom zbore.

Naplnené očakávania

Pán Kiska splnil do bodky, čo sa od neho očakávalo. Presnejšie, čo od neho očakávali tí, ktorí z neho urobili prezidenta: médiá, opoziční politici a jeho voliči. V tomto poradí. Keby nemal pán prezident enormnú, až nekritickú podporu médií, nestal by sa prvým občanom štátu. Keby sa opoziční politici neobávali, že s masívnou mediálnou podporou by ich v straníckej politike prevalcoval, a preto usúdili, že je menej nebezpečný, dokonca užitočný v prezidentskom paláci, nikdy by sa za neho disciplinovane nepostavili do vzorového šíku. A keď už vznikla ilúzia jednoty a dokonalosti, vyhrať v druhom kole bolo takmer hračkou, pretože médiá a veľká časť vtedajšej opozície urobili z voľby referendum o Robertovi Ficovi.

Andrej Kiska sa prihováral tomuto publiku, a preto jeho správa o stave Slovenskej republiky nemohla byť iná. Isteže, poradcovia si mohli dať viac práce s prezidentovou rétorikou a hĺbkou myšlienok, ale základný rámec prejavu bol vopred daný. Trochu pochvalných slov na adresu utešených verejných financií, zopár štipľavých projektilov do otvorených rán Smeru, obligátne litánie o korupcii a hojne humanistických, charitatívnych a atlantických fráz.

Správa nemohla byť iná, pretože prezidentova klientela od neho očakávala práve takýto výkon a keby nenaplnil jej očakávania, stratil by mocenskú základňu. Robí to každý politik a Andrej Kiska nie je a nemôže byť iný. Aj Robert Fico či Béla Bugár vedia, prečo hovoria tak, ako hovoria a prečo nehovoria inak. Každý z nich má svoje publikum s vlastnými očakávaniami. Nenaplniť ich znamená prísť o podporu.

Neponúkol nič navyše

Problém správy pána prezidenta nie je v tom, čo povedal (aj keď s mnohým by sa dalo polemizovať), ale v tom, čo neodznelo. Témy Andreja Kisku a tón, akým sú formulované, neurčuje on, ale predovšetkým média a sčasti opoziční lídri. Hlava štátu nepovedala nič, čo by pred ním nenapísali médiá. Niektorí skúsenejší novinári to navyše dokážu sformulovať oveľa obratnejšie a menej pateticky. Zo správy pána prezidenta sa občan nedozvedel nič, čo by si už neprečítal v novinách, nepočul v správach alebo z úst opozičného politika. V tom je problém správy Andreja Kisku.

Ak je správa o stave republiky predovšetkým informáciou o stave mysle hlavy štátu, potom je očividné, že mentálny svet Andreja Kisku je ohraničený mediálnou interpretáciou politickej, spoločenskej a geopolitickej reality. Vôbec nie je dôležité, či kritizuje alebo podporuje vládu, respektíve či si osvojuje alebo odmieta opozičný naratív. Podstatné je to, že prezident nedokáže prekvapiť. Ani pozitívne, ani negatívne. Opozícia i koalícia od neho očakávali presne to, čo predniesol na pôde snemovne, aj keď v oboch táboroch s opačnými pocitmi. Nikoho neprekvapil novou myšlienkou alebo hľadaním nových súvislostí našej štátnej existencie. Povedané inak pán Kiska neponúkol nič navyše, a preto dal iba veľmi málo.

Slovensko a borderland

Prezident Kiska si chcel zaslúžiť pochvalu médií a tej sa mu v hojnej miere dostalo. Pochválila ho i opozícia a vládni činitelia zase vraštili obočia. Tak to malo byť a tak to aj bolo. Teda podľa zaužívaného scenára. Avšak na mieste je otázka, či by hlava štátu nemala ľudí i politikov inšpirovať, nie len napĺňať očakávania. Niežeby predchodcovia Andreja Kisku v tomto ohľade vynikali. Práve naopak. Lenže podľa názoru médií hlavného prúdu máme najlepšieho prezidenta v slovenskej histórii. Nemali by tomu zodpovedať aj jeho správy o stave krajiny, prejavy a iné verejné vystúpenia?

Ďateľ.sk dlhodobo zdôrazňuje, že viac než akákoľvek vnútropolitická udalosť ovplyvní osud Slovenska pôsobenie neosobných síl globálnej ekonomiky a geopolitiky. Okrem iného aj táto (no nielen táto) téma absentovala v prezidentovej správe. Namiesto toho pán Kiska Slovensku predostrel rozprávkový stret bieleho s čiernym, dobra so zlom, Východu so Západom. Svet je však oveľa komplexnejší a pokiaľ ide o Slovensko, je komplexný dupľom.

Geograficky sa nachádzame v pásme, ktoré George Friedman nazýva borderland. Ide o priestor, kde sa trú a niekedy do seba dokonca narážajú geopolitické tektonické dosky. Európska únia už dávno nie je príbehom prosperity a stability, ako to líčil v prejave pán prezident. Prosperita sa z únie vytráca a tým sa čoraz zreteľnejšie oslabuje aj stabilita. Treba s Andrejom Kiskom súhlasiť, že EÚ je unikátny projekt. Ďateľ.sk dodáva, že kvôli mieru na kontinente sa ho oplatí zachraňovať a opravovať. Bude to však stáť obete. Nemalé a všetkých. A o tom, no nielen o tom v prezidentovom vystúpení neodznelo ani slovo.

Najnovšie články

Hotová katastrofa: Mareček Vagovič pustil myšlienky na špacírku

19.07.2021  I  10:10

Domáce komentáre

Mareček sa nám znova opustil. Presnejšie pustil myšlienky na špacírku a nedopadlo to dobre. Ako obyčajne, žiada sa dodať. Zobral si na mušku bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana a jeho nahrávku rozhovoru s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem.

Referendum sa nekoná: Kiskove deti zasiali vietor, dnes žnú búrku

09.07.2021  I  11:10

Domáce komentáre

Referendum o predčasných voľbách sa nekoná. Je to dobrá aj zlá správa zároveň. Politické spory sa totiž majú riešiť na pôde republikánskych inštitúcií. No ak už suverén povedal, že chce referendum, konať sa rozhodne malo.

Nemecko by spôsobilo druhú vojnu aj bez Hitlera. A nebolo by jediným vinníkom

22.06.2021  I  13:15

Zahraničné komentáre

Od spustenia operácie Barbarossa dnes uplynulo 80 rokov. Aj takmer po storočí sa diskusia o tejto historickej udalosti zameriava na úvahy o dobre a zle. Žiaľ, tieto ušľachtilé reči nám nepomôžu pochopiť, prečo sa národy správajú určitým spôsobom a dokonca svoje konanie v priebehu dejín opakujú.