Koncom novembra uvedie vydavateľstvo Dixit na trh pokračovanie knihy Petra Tótha s názvom Kauza Cervanová II. s podtitulom Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia. Ďateľ svojim čitateľom exkluzívne prináša úryvky z deviatej kapitoly, nazvanej „Lampa a iné poľutovaniahodné udalosti“.

Aktéri manipulácie

Dvojka RTVS odvysielala v priamom prenose vo štvrtok 23. júna 2011 reláciu Večer pod lampou oficiálne venovanú prípadu Ľudmily Cervanovej. V skutočnosti išlo o zle maskovanú obhajobu právoplatne odsúdených vrahov, vydávanú za otvorenú diskusiu. Koncesionári boli svedkami toho, ako sa približne tri hodiny za ich peniaze niekoľkí osobní priatelia Štefana Hríba žoviálne rozprávali s vrahmi mladej medičky a pomáhali im premaľovať reálny obraz páchateľov na nepodarenú mazanicu údajných obetí komunizmu a justičnej svojvôle.

Štefan Hríb v relácii poskytol voľný ring na fauly proti pravde, slušnosti a zásadám inteligentnej diskusie štyrom vrahom Ľudmily Cervanovej – Milošovi Kocúrovi, Milanovi Andrášikovi, Františkovi Čermanovi a Pavlovi Beďačovi. Treba pripomenúť, že Miloš Kocúr a Milan Andrášik boli v čase vysielania Lampy v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia na slobodu. Ich vystupovanie v relácii bolo evidentným porušením podmienok podmienečného prepustenia, na čo mali príslušné okresné súdy okamžite zareagovať, ale túto povinnosť si nesplnili.

Do štúdia prijali pozvanie aj kamaráti Štefana Hríba publicista Martin Mojžiš, publicista a fotograf Andrej Bán a politik František Šebej. Prítomní tiež boli advokát odsúdených JUDr. Allan Böhm a ním najatý súdny znalec MUDr. Patrik Fiala. Počas vysielania sa s besedujúcimi telefonicky spojila aj lži svedkyňa Lýdia Cohen z Francúzska. Celú seansu na mieste činu dokumentoval režisér Robert Kirchhoff.

Moderátor Hríb do svojho ringu pozval aj sudcov Štefana Michálika, Juraja Klimenta, bývalého prokurátora Milana Valašíka a niekdajšieho vyšetrovateľa Vladimíra Lamačku. Všetci museli pozvanie odmietnuť, pretože neboli zbavení povinnosti mlčanlivosti. Frašky sa z pochopiteľných dôvodov odmietol zúčastniť aj súdny znalec z odboru psychológie profesor Anton Heretik a neprišli ani viacerí svedkovia, ktorí v minulosti usvedčovali vrahov.

Manipulátori v akcii

Pod Hríbovou Lampou odznelo niekoľko vyložených nehorázností, ktoré svojou primitívnosťou prevyšovali všetok ostatný verbálny šrot. Réžia v priebehu vysielania verejnosti pustila záverečné slová žalobcu Milana Valašíka, ktorý v roku 1982 na hlavnom pojednávaní v súlade s vtedy platným zákonom a úplne oprávnene požadoval pre Kocúra, Andrášika a Brázdu tresty smrti. Po odznení záznamu sa do rozpravy zapojil Martin Mojžiš, ktorý vyhlásil:

...čo sme tu počuli, ja si myslím, že to bol hlas Milana Valašíka. Podľa mňa to, čo som počul, to som ešte nikdy v živote nezažil. To bol podľa mňa pokus o trojnásobnú vraždu. Ale nieže v detektívke, naozaj. Naozaj som počul záznam zvukový podľa mňa z pokusu o trojnásobnú vraždu.

Ďalšia šokujúca výstrednosť odznela z úst Františka Šebeja. Ten si zobral na mušku forenzného psychológa, dnes už nebohého profesora Gejzu Dobrotku, ktorý robil posudky na všetkých siedmych páchateľov. Šebej, vyštudovaný psychológ, sa na adresu svojho bývalého vysokoškolského pedagóga vyjadril, že v osobe pána Dobrotku ide o „zvláštny prípad psychológa, ktorý bol zároveň psychopat“. Dodal, že „ v tomto prípade je to druhý človek, ktorý sa veľmi usilovne pokúšal o vraždu štyroch ľudí“. Pán Šebej tvrdil, že profesor Dobrotka ako pedagóg „rozprával s veľkým gustom, ako každého vraha treba obesiť a ako spoločnosť treba deratizovať a tak, a vôbec, on veľmi rád rozprával o tom, že komu všetkému vybavil slučku“. Z citovaných slov je zrejmé, že konzervatívny politik František Šebej stratil v priebehu relácie prirodzené zábrany a zmysel pre slušnú, vecnú argumentáciu. Mohlo sa to stať vďaka atmosfére harmonického súzvuku medzi kamarátmi moderátora Štefana Hríba a prítomnými vrahmi Ľudmily Cervanovej, ktorí nemuseli čeliť žiadnej názorovej opozícii.

Právna dohra manipulácie

Večer pod lampou nemohol ostať bez náležitej odozvy Rady pre vysielanie a retransmisiu. RTVS za jej odvysielanie udelila 20. decembra 2011 pokutu vo výške 50 tisíc eur. Televízia sa proti rozhodnutiu rady odvolala k najvyššiemu súdu prostredníctvom advokáta Doc. JUDr. Radoslava Procházku, PhD. J. S. D., v tom čase poslanca Národnej rady SR za KDH. Argumentácia rady i televízie bola rozsiahla. My sa však budeme zaoberať predovšetkým verdiktom súdu, pretože jeho stanovisko je v celej záležitosti podstatné a odzrkadľuje všetky dôležité aspekty Hríbovej neakceptovateľnej šou.

Najvyšší súd SR rozhodoval o odvolaní RTVS proti verdiktu licenčnej rady 27. februára 2013. Senát v zložení z predsedníčky JUDr. Eleny Kováčovej a členov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., potvrdil pokutu 50 tisíc eur za odvysielanie Hríbovho Večera pod lampou, pretože „svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti prokurátora M. Valašíka. Ľ. Cervanovej a forenzného psychológa G. Dobrotku“.

Spravodajca senátu sudca Milučký spracoval brilantné odôvodnenie rozsudku. Napriek tomu a možno práve kvôli tomu sa hlavné argumenty rozhodnutia nedočkali náležitej pozornosti médií. Súd v rozhodnutí pripomenul, že RTVS má zákonnú povinnosť vysielať „programy, ktoré poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí“.

Taktiež pripomenul, že vysielané programy „nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných“. JUDr. Milučký v odôvodnení vysvetlil:

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď navrhovateľ ako verejnoprávne médium túto kauzu a diskusiu o nej zaradil do vysielacieho času, tak vzhľadom na jej pertraktovanosť bolo nevyhnutné spracovanie tejto témy a vedenie diskusie zvládnuť na maximálne profesionálnej úrovni. Spoločnosťou vnímaná citlivosť tejto témy v sebe zahŕňa zo strany moderátora absolútnu neutralitu vo vedení diskusie. Splnenie uvedených kritérií je nevyhnutné na profesionálne a korektné prezentovanie témy z viacerých uhlov pohľadu a poskytnutie priestoru divákom na vytvorenie si vlastného názoru.

Lenže moderátor súdom definované kritériá nenaplnil a vlastne od začiatku dal jasne najavo, na koho strane stojí. Začalo sa to pri vysvetľovaní, prečo sú vo vysielacom štúdiu zastúpení len vrahovia a s nimi spriaznení morálni spolupáchatelia. Štefan Hríb v priamom prenose komentoval neprítomnosť pozvaných hostí veľmi tendenčne. Vyjadril názor, že odsúdení prišli preto, „lebo majú záujem sa očistiť“. A pokračoval: „Ale neviem si psychologicky vysvetliť tých, ktorí tvrdia, že to bolo inak, že prečo, však nemusia rovno sem prísť, ale prečo nepovedia na kameru hocičo. Nemám na to žiadne vysvetlenie.“ Najvyšší súd Hríbovo konanie hodnotil triezvo a presne zároveň:

Je korektné, že moderátor oboznámil prítomných a divákov so skladbou pozvaných hostí, avšak už komentár a osobný názor moderátora k absencii určitých hostí a k dôvodom, ktoré ich k tomu viedli, je nadbytočný a a priori divákovi vsugerúva názor na hostí, ktorí sa do relácie nedostavili. (...)

Súd demaskoval manipuláciu

Najvyšší súd si potom posvietil na spôsob vedenia diskusie pod taktovkou Štefana Hríba. S jeho výkonom nebol vôbec spokojný, pretože bol v rozpore so zákonom stanoveným poslaním verejnoprávnej RTVS:

Následné vedenie diskusie zo strany moderátora bolo podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednostranne zamerané v prospech odsúdených. V súvislosti s nepoužitím dôkazov z tzv. levočských archívov moderátor neuviedol nič z odôvodnení rozhodnutí súdov, či sa s dôkazmi z tzv. levočských archívov vysporiadali, a ak áno, ako sa s nimi vysporiadali. Rovnako hodnotil prítomnosť/neprítomnosť študentky Zimákovej na splave a jej možnú účasť na vražde. Takisto „zabezpečenie alibi“ (ako ho nazval F. Šebej) pre odsúdených v programe Večer pod lampou prostredníctvom telefonátu s L. Cohen z Francúzska s pomocou tlmočníka, ktorý sám hovoril, že spojenie je veľmi nekvalitné, je jednostranným tvrdením vytrhnutým tiež z kontextu ďalších dôkazov.

Z právoplatných rozhodnutí súdov totiž vyplýva, že sestry Cohenové prišli z Francúzska a v rámci nového procesu s odsúdenými boli Krajským súdom v Bratislave vypočuté ako svedkyne, pričom odsúdeným neposkytli „alibi“ na deň vraždy, ako odznelo v uvedenej relácii.

Sudca spravodajca JUDr. Milučký ďalej zoširoka vysvetľoval, že na jednej strane súdy nepôsobia vo vákuu, a preto je kritika ich rozhodnutí prípustná, no na strane druhej musí spĺňať určité náležitosti. Napríklad vychádzať z reálnych faktov posudzovaného prípadu. Niečo také v Hríbovej estráde úplne chýbalo. Účelové a paušálne spochybňovanie súdnej autority je podľa odôvodnenia rozsudku neprípustné. Najvyšší súd v tejto súvislosti odkázal na Európsky medzinárodný dohovor o cezhraničnej televízii a na Európsky súd pre ľudské práva, ktoré „uznávajú, že treba ochraňovať súdy pred deštruktívnymi, nepodloženými útokmi“.

Senát Eleny Kováčovej zo záznamu a prepisu Hríbovej relácie taktiež usúdil, že „bol spôsobilý svojím obsahom, spôsobom spracovania a spôsobom vedenia diskusie moderátorom zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti Ľ. Cervanovej“:

Napriek tomu, že kauza Cervanová bola právoplatne skončená, v programe neboli prezentované žiadne dôkazy a závery súdov, vyplývajúce z odsudzujúcich rozsudkov. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa (RTVS – pozn. aut.) a moderátora, že sudcovia mohli prísť a obhajovať svoje rozhodnutie; sudca je zákonne limitovaný vo vyjadrovaní sa k prejednávaným veciam, a to aj k právoplatne skončeným (§ 30 ods. 10 zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); v takom prípade je namieste citovanie právoplatného rozhodnutia sudcu, čo v predmetnom programe absentovalo.

Po týchto pre Štefana Hríba veľmi poučných slovách nasledovala zdrvujúca pasáž, ktorá veľmi presne vystihuje úmysel tvorcov sporného Večera pod lampou:

Program bol zameraný na obhajobu odsúdených za znásilnenie a vraždu Ľ. Cervanovej; moderátor spolu s hosťami opakovane spochybňovali oficiálnu verziu vyšetrovania; v programe bolo uvedené, že mohlo dôjsť k justičnému omylu. V spôsobe vedenia diskusie moderátorom absentovalo prejavenie rešpektu k zosnulej Ľ. Cervanovej z dôvodu, že diskusia prebehla za prítomnosti osôb, ktoré sú podľa právoplatných rozsudkov zodpovedné za jej smrť, pričom moderátor ponechal týmto osobám priestor na prezentovanie ich verzie skutkového stavu. (...) Samotná Ľ. Cervanová sa brániť už nemohla a navrhovateľ (RTVS – pozn. aut.) neumožnil ani jej blízkym, ak by o to mali záujem, sa ku kauze vyjadriť. Účelom programu nebolo hľadanie pravdy a ani konfrontácia rôznych názorov na kauzu Cervanová, ale prezentovanie faktov v prospech odsúdených.

Po rozsudku najvyššieho súdu a najmä jeho odôvodnení nenasledovala na strane médií žiadna sebareflexia. Nie je to neočakávané ani prekvapujúce zistenie. Pred tým i potom bola verejnosť obeťou mnohých iných mediálnych manipulácií a žiadnej nápravy sa nedočkala. V slovenskom mediálnom ovzduší to nemohlo dopadnúť inak ani v kauze Cervanová a netreba si robiť ilúzie, že v blízkom alebo vzdialenejšom zahraničí je to inak a lepšie.

Ocenenie pre manipulátora

Vo svetle faktov, čo svedčia o vážnom profesionálnom zlyhaní Štefana Hríba, sa musíme zaoberať ešte jednou žalostnou groteskou. Nadácia otvorenej spoločnosti organizuje od roku 2004 udeľovanie Novinárskej ceny v rôznych kategóriách. Na stránke tejto súťaže sa okrem iného uvádza, že ide o „fórum kvalitnej žurnalistiky, otvorené pre novinárov, zástupcov médií, ale i širšiu odbornú i laickú verejnosť“. Nadácia otvorenej spoločnosti o poslaní podujatia ďalej uvádza:

Cieľom súťaže je upozorniť na kvalitnú prácu novinárov a tým podnietiť odbornú diskusiu o stave a trendoch slovenskej žurnalistiky. Z dlhodobého hľadiska má Novinárska cena záujem napomáhať zvyšovaniu profesionality a kvality žurnalistiky.

Tieto bohumilé ciele sa Nadácii otvorenej spoločnosti podarilo na jar 2012 naplniť tak, že za rok 2011 v kategórii „Najlepší rozhovor, beseda, diskusia v elektronických médiách“ dostali novinárske ocenenie relácia Večer pod lampou a jej moderátor Štefan Hríb, a to direkt za besedu s vrahmi Ľudmily Cervanovej. Vtedy už bolo dávno známe, že licenčná rada udelila RTVS za odvysielanie tohto neprofesionálneho a nekompetentného propagandistického predstavenia pokutu 50 tisíc eur. Porote v zložení Miroslav Kollár, Václav Moravec, Ildikó Nagy a Lenka Poláková, ktorá o udelení ocenenia Hríbovi rozhodla, to očividne neprekážalo. Pán Kollár bol v tom čase analytikom Inštitútu pre verejné otázky a členom Rady RTVS. Moderátor a novinár Václav Moravec dodnes v Českej televízii moderuje politickú diskusiu s mierne kultovo-osobnostným názvom Otázky Václava Moravce. Ildikó Nagy bola novinárkou a členkou Rady RTVS. Pani Lenka Poláková bola hlavnou dramaturgičkou publicistiky Českej televízie Ostrava.

Štefan Hríb si urobil z odovzdávania Novinárskej ceny tribúnu šírenia obhajobných bludov vrahov Ľudmily Cervanovej. Po prebraní ceny povedal:

Prosím siedmich odsúdených Nitranov, aby médiám na Slovensku odpustili, že sme sa ich kauze a ich súdu, ktorý bol zmanipulovaný a plný násilia a hrubostí, nevenovali oveľa dôslednejšie a oveľa skôr. Lebo tých sedem pokazených životov si to zaslúžilo. Vážení Nitrania, prepáčte!

Taký patetický gýč by si nezaslúžil komentár, keby Štefan Hríb v zápale obhajoby vrahov úplne neignoroval fakt, že skutočne zmareným životom tohto prípadu bol život Ľudmily Cervanovej.

(Viac sa dočítate v novej knihe Kauza Cervanová II.)