Alojz Hlina sa pri kriesení KDH dopúšťa strategických omylov, dôkazom čoho sú blížiace sa župné voľby. V kampani logo konzervatívneho KDH zaniká v rade značiek liberálov alebo priamych konkurentov kresťanských demokratov.

Od roku 1990 ako prví kooptovaní poslanci až do marcových volieb 2016 v postavení politických matadorov pôsobili v slovenskom parlamente kresťanskí demokrati. Medzi rokmi 1990 – 1992 sedeli aj v oboch komorách československého Federálneho zhromaždenia. KDH bolo konštantou politickej scény a s ohľadom na vysokú religiozitu Slovákov sa akosi automatiky predpokladalo, že hnutie si postavenie medzi piatimi až 10 percentami udrží naveky. Očividne sa na to veľmi neprozreteľne spoliehali najmä Pavol Hrušovský a Ján Figeľ, dvaja nástupcovia zakladajúceho predsedu KDH Jána Čarnogurského.

Pavol Hrušovský a Ján Figeľa sa ocitli tak ďaleko od bežného vidieckeho voliča kresťanskej demokracie a tak hlboko uviazli v bubline bratislavského elitárstva, až muselo nastať nevyhnutné. KDH sa v roku 2016 ocitlo mimo parlamentu, čím sa otvorila cesta na vrchol straníckej hierarchie veľmi nepravdepodobnému lídrovi kresťanských demokratov. Alojzovi Hlinovi.

KDH a župné voľby

Pod jeho vedením sa KDH začalo zdanlivo dariť. Prieskumy verejnej mienky pomerne stabilne hlásia, že hnutie by získalo viac ako päť percent hlasov rozhodnutých voličov, čo je predzvesťou návratu do parlamentu v roku 2020. Napriek tomu nemá Alojz Hlina dôvod na optimizmus, pretože stratégia, na ktorej založil pokus o revitalizáciu značky KDH, je od základu chybná. Príkladom toho sú blížiace sa krajské voľby.

Imperatívom vodcu strany, ktorá vypadla z parlamentu, je bezpodmienečné a nekompromisné zviditeľnenie poškodenej značky a dôrazné vyhranenie sa voči svojmu politickému okoliu. Alojz Hlina robí pravý opak. Ani v jednom z ôsmich krajov nekandiduje KDH samostatne. Jeho logo zaniká v rade značiek SaS, OĽaNO, Nova, OKS a ďalších. Široká volebná koalícia umožnila kresťanským demokratom postaviť iba jedného kandidáta na župana – podpredsedu KDH a primátora Levoče Milana Majerského v Prešovskom kraji.

Vopred prehratý boj Milana Majerského

Tento spôsob politického boja je založený na nefungujúcom stereotype spájania sa celej opozície proti Smeru. Veľa značiek v jednom rade vysiela jasný signál: Sme prislabí na to, aby sme dokázali uspieť samostatne. A to nie je ani najlepšie volebné posolstvo, ani prejav politického sebavedomia.

Pre KDH z toho vyplýva niekoľko negatívnych záverov. Takto nastavená volebná kampaň povedie k prehre KDH, pretože hnutie nezíska ani jedného župana a tých pár poslancov v zastupiteľstvách mu za stratu identity nestojí. Alojz Hlina poslal Milana Majerského do vopred prehraného boja s aktuálnym predsedom Prešovského kraja Petrom Chudíkom. Ak si nechcel pán Majerský pošramotiť sľubne sa rozvíjajúcu politickú kariéru, nemal na takto nastavenú kandidatúru vôbec reflektovať.

Mobilizovať, mobilizovať, mobilizovať

Vráťme sa však k celkovej stratégii KDH. Tá totiž od začiatku nemala byť založená na vstupe do volebnej koalície, ale na jednoznačnom vyhranení sa KDH voči zvyšku politickej scény. Bez ohľadu na to, či ide o koaličné alebo opozičné subjekty na úrovni národného parlamentu.

Samozrejme, ani samostatné účinkovanie KDH v kampani pred župnými voľbami by hnutiu neprinieslo oslnivé víťazstvá. O tie však v tejto fáze revitalizácie strany ani nejde. Kampaň pred voľbami do orgánov VÚC mala byť predovšetkým mobilizáciou (i) členskej základne, (ii) skalných voličov, (iii) bývalých voličov a (iv) potenciálnych nových voličov.

Nič také sa však nestalo. Naopak, KDH sa v župných voľbách spojilo s SaS, OĽaNO a Novou. (Zvyšok koalície nemá zmysel uvádzať.) Prvá zo strán vyznáva ideológiu, ktorá je v priamom protirečení k ideológii kresťanskej demokracie. A práve v najreligióznejšom kraji postavilo KDH v spojení s liberálnou SaS jediného kandidáta na župana. Druhá strana je najsilnejším konkurentom KDH v boji o hlasy kresťanov. A tretiu založili medzi inými aj politici, ktorí odišli z KDH, čo členská základňa v histórii hnutia nikdy žiadnemu odídencovi neodpustila.

Vo svetle faktov uvedených v predchádzajúcich dvoch odsekoch je vytvorenie širokej volebnej koalície strategickým omylom.

Umenie vybrať si správnu vojnu

Ponúka sa otázka, ako je možné, že Alojz Hlina tieto priam banálne fakty nevidí. Určite ich vníma, no napriek tomu koná v rozpore so základnou politickou logikou, pretože nie je politik a už vôbec nie politický vodca, ale aktivista. Jeho myšlienkový svet a cez neho aj príčiny strategického omylu pri kriesení KDH najlepšie dokumentuje nezmyselný spor so šéfom agentúry Polis Slovakia Jánom Baránkom o prieskum, podľa ktorého po nedávnej roztržke vo vládnej koalícii klesli preferencie SNS a ĽS NS stúpli. Pán Hlina bez dôkazov obvinil pána Baránka, že prieskum bol zmanipulovaný, a to údajne preto, aby zachránil vládu Smeru.

Ponechajme bokom, že agentúra Polis Slovakia z piatich volieb medzi rokmi 2002 – 2016 trikrát (2006, 2010, 2012) najpresnejšie odhadla ich výsledky. Podstatný je dôvod, akým predseda KDH Alojz Hlina vysvetľuje údajnú manipuláciu: „Nafukovať fašistov preto, aby sa udržali pri moci zlodeji.“ Ide o satrú rétoriku, navyše založenú na predpoklade, že všetci potenciálni voliči KDH si želajú pád vlády Smeru.

Túto rétoriku navyše lepšie ovláda napríklad Igor Matovič. A nie je to rétorika politického vodcu, ale aktivistu. Alojz Hlina však nebojuje na správnom bojisku. Zákopy Igora Matoviča nemôžu byť zákopmi Alojza Hlinu, ak chce postaviť KDH na nohy a urobiť z neho stranu pre slovenských kresťanov.

Okolnosť, že mnohí kresťania volia OĽaNO, ale aj SNS, ĽS NS a Smer je dôsledkom zlyhania Pavla Hrušovského a Jána Figeľa na čele KDH. Úlohou Alojza Hlinu je tieto zlyhania napraviť a presvedčiť kresťanov, že KDH je ich strana a dostať ju k moci. A nebojovať vo vojnách, ktoré nie sú jeho vojnami.