Od roku 1993 sa stalo iba dvakrát, že za riaditeľa tajnej služby bol vymenovaný človek, ktorý nemal osobnú dôveru predsedu vlády. Prvý raz išlo o zakladajúceho riaditeľa SIS Vladimíra Mitra. Stal sa šéfom SIS aj proti vôli premiéra Mečiara.

Pre tajnú službu i Slovensko to bolo dobré. Druhý raz sme toho svedkami v roku 2016. Riaditeľom SIS nie je premiérov človek, ale nominant predsedu koaličnej SNS Anton Šafárik. Čas ukáže, či to bude pre spravodajskú službu a krajinu užitočné.

Nepísané pravidlo, podľa ktorého si riaditeľa SIS vyberal premiér, bolo dobré. Či bolo vždy uplatňované správne, je iná otázka. Tiež ponechajme bokom, či sa premiér volá Dzurinda, Radičová alebo Fico. Podstatný je princíp a ten velí, aby mali predseda vlády a riaditeľ spravodajskej služby dobrý pracovný vzťah. A ten musí byť založený na vzájomnej dôvere.

Vo voľbách 2016 síce získal najviac hlasov Smer, ale ich skutočným víťazom sa stala druhá v poradí SNS. Jej predseda Andrej Danko si mohol dovoliť diktovať podmienky. Patrila k nim aj nominácia riaditeľa SIS. Ak mal Robert Fico zostaviť vládu a zároveň neprísť o kreslo ministra vnútra pre Roberta Kaliňáka, musel Andrejovi Dankovi ustúpiť pri výbere šéfa tajnej služby.

SNS delegovala za riaditeľa SIS Antona Šafárika, muža bez spravodajských skúseností, čo nemusí byť žiaden hendikep. Závisí len od intelektu, manažérskych a administrátorských schopností, či sa v novej funkcii osvedčí. Vlastne nie len od toho. Riaditeľ SIS si musí vytvoriť korektný a efektívny pracovný vzťah s predsedom vlády. Ak Robert Fico nadobudne podozrenie, že tajná služba pod vedením Antona Šafárika neslúži vláde, ale záujmom strany, ktorá ho do funkcie nominovala, v krajine sa môže rozpútať zničujúci inštitucionálny (na úrovni štátu) a politický (na straníckej úrovni) konflikt.

Z tohto pohľadu je postavenie Antona Šafárika neľahké. Je to on, kto musí presvedčiť premiéra, že slúži štátu a jeho vláde, nie SNS a jej predsedovi Antonovi Dankovi. Na druhej strane je to skvelá príležitosť dokázať, že aj v neštandardnej konštelácii je možné riadiť tajnú službu nestranícky a efektívne. Naozaj ide len o to, ako sa pán Šafárik zhostí vykonávania zvereného úradu.

Každý nový riaditeľ SIS čelí viacerým nástrahám a pokušeniam. Ako obyčajne, najväčšími sú personálne zmeny vo vyššom a strednom manažmente. Aj od toho, aké rozhodnutia prijme Anton Šafárik v tejto citlivej oblasti, budú do veľkej miery závisieť jeho vzťahy s premiérom. Každá výmena na pozícii riaditeľa niektorej z operatívnych sekcií alebo na úrovni jedného z kľúčových odborov sa šíri obrovskou rýchlosťou a je len otázkou hodín, kedy doputuje aj na úrad vlády.

Zďaleka nejde iba o personálie. Najdôležitejšie sú spravodajské produkty. Ak dokáže Anton Šafárik zásobovať premiéra strategickými informáciami, dôležitými pri prijímaní kľúčových rozhodnutí, všetky pochybnosti a počiatočná nedôvera môžu byť zmazané. Medzi priority našich viacerých partnerov z členských krajín EÚ a NATO patrí boj proti terorizmu. Ak vďaka SIS bude mať Robert Fico v tejto oblasti čo ponúknuť svojim zahraničným partnerom a vylepšiť tak naše diplomatické pozície, opäť sa môže posilniť vzájomná dôvera a upevniť dobrý pracovný vzťah predsedu vlády so šéfom SIS.

Premiér nesie hlavnú zodpovednosť za výkonnú moc. Úlohou tajnej služby je poskytovať vláde kvalifikované informácie pre včasné a kompetentné rozhodovanie sa v oblasti národnej bezpečnosti a iných kľúčových sektoroch, akými sú energetická bezpečnosť, ekonomické záujmy štátu či rôzne medzinárodné hrozby vrátane terorizmu. Ak má premiér, na ktorého bedrách je najväčšia ťarcha zodpovednosti za rozhodnutia vlády, dôverovať výstupom SIS v takýchto vážnych otázkach, potom je nevyhnutné, aby Anton Šafárik zabudol na to, komu vďačí za to, že sa stal riaditeľom tajnej služby.