Prípad tieňového ministra OĽaNO Jaroslava Naďa v plnej nahote odhaľuje biedu slovenského žurnalizmu. Hlavného prúdu aj alternatívy. A tomu zodpovedá aj celková úroveň spoločenskej debaty pred februárovými voľbami.

Prípad Jaroslava Naďa je jednou z mnohých variácií neschopnosti slovenských médií reflektovať udalosti s kritickým odstupom, neosobným nadhľadom a chladným rozumom. Keby to neboli novinári, kto do veľkej miery určuje tón a úroveň verejnej diskusie, nestála by táto udalosť za povšimnutie. Problém je však v tom, že nech sú to médiá takzvaného hlavného prúdu alebo je reč o alternatíve takého či onakého razenia, všetky sa poponáhľali vyhovieť očakávaniam svojho publika. A to je symptóm chronického neduhu súčasného žurnalizmu, pretože úlohou médií nie je páčiť sa, ale čo najvernejšie reflektovať realitu.

Štipka zdravej skepsy

Kým sa budeme venovať novinárskym výkonom, vráťme sa aspoň heslovite k prípadu pána Naďa. Či už ho považujeme za analytika alebo propagandistu, faktom ostáva, že je tieňovým ministrom obrany a kandidátom na poslanca OĽaNO. Preto ho musíme vnímať predovšetkým ako politika. Presnejšie, opozičného politika. A keďže v krajine už hodnú chvíľu zúri predvolebná kampaň, je potrebné nazerať na trestné stíhanie Jaroslava Naďa so štipkou zdravej skepsy a opatrnej podozrievavosti. Predsa len žijeme na Slovensku a nebol by to prvý prípad zneužitia trestného práva v politickom zápase. To je však všetko, čo s tým môžeme v tejto chvíli urobiť, pretože doteraz nebol verejnosti poskytnutý žiaden relevantný dôkaz o tom, že opozičný politik sa stal obeťou prenasledovania. Neznamená to, že taký dôkaz neexistuje. Ale ani to, že existuje.

Jaroslav Naď je obvinený z ohrozenia utajovanej skutočnosti. Vzhľadom na to, že ide o bývalého vysokého funkcionára ministerstva obrany s bezpečnostnou previerkou najvyššieho stupňa, nemožno brať túto okolnosť na ľahkú váhu. Pán Naď má navyše ambíciu stať sa po voľbách 2020 najvyšším reprezentantom rezortu obrany. Ak je jeho obvinenie dôvodné, pričom o opaku zatiaľ neexistujú žiadne vierohodné informácie, v takom prípade prichádzajú na rad ďalšie závažné otázky, avšak tie si ponechajme na inokedy. Pre túto chvíľu je podstatné vychádzať z faktu, že obvinenie je na svete a prokurátor ho zatiaľ (v čase vzniku tohto textu) nezrušil. A to je signál, ktorý naznačuje, že v celom príde ido o viac než o nevinnú otázku položenú kamarátovi, čo sa dlhodobo pohybuje v bezpečnostných štruktúrach štátu, ako to cez médiá verejnosti servírujú pán Naď a jeho obhajca Daniel Lipšic.

Obhajoba môže (aj) klamať

Tým sa dostávame k príčine vzniku tohto článku. Niežeby bolo niečo v neporiadku s tvrdeniami Jaroslava Naďa. Každý má právo obhajovať sa, ako uzná za vhodné. Avšak úlohou médií nie je osvojovať si obvineného obhajobný naratív. Lenže presne to médiá takzvaného hlavného prúdu robia. O politickom pozadí trestného stíhania politika OĽaNO referujú ako o hotovej veci. Nekriticky považujú za pravdivé všetko, čo na svoju obhajobu hovorí, a to je základná chyba. Teda chyba by to bola v lepšom prípade. Skúsenosti s praktikami slovenských médií takzvaného hlavného prúdu nám dovoľujú úspešne predpokladať, že si tento prístup zvolili zámerne. A ak je to tak, potom je referovanie o prípade manipuláciou s verejnou mienkou.

Obvinený má právo obhajovať sa aj klamstvom alebo zatajovaním pravdy. Má právo narábať selektívne s informáciami obsiahnutými vo vyšetrovacom spise. Ak to Jaroslav Naď skutočne robí, nikto mu to nemôže zazlievať. Povinnosťou médií je však túto alternatívu predvídať a podľa toho aj pristupovať k vyjadreniam obvineného. Keď je v čase vrcholiacej politickej sezóny namieste skepsa voči dôvodnosti trestného stíhania opozičného politika, rovnako je opodstatnený kritický odstup od jeho obhajobnej argumentácie. Úplný obraz o úrovni dôkazov a zistenom skutkovom stave prípadu majú len tí, čo poznajú celý vyšetrovací spis. Novinári v tejto pozícii nie sú, a to je dôvod držať sa zásady, podľa ktorej je menej viac, respektíve využiť príležitosť mlčať sa rovná hodnote zlata.

Manipulácia, hyperbola, hystéria

Napriek tomu, že zatiaľ niet vecného dôvodu na vyvolávanie znepokojenia nad obvinením opozičného politika, médiá takzvaného hlavného prúdu doslova bijú na poplach. Opäť hovoria o skazenej polícii, zneužívaní Vojenského spravodajstva a vyvolávaní atmosféry strachu zo strany vládnych orgánov. Áno, je pravda, že premiér Peter Pellegrini mohol nechať prebehnúť rokovanie Bezpečnostnej rady SR o informáciách súvisiacich s prípadom ohrozenia utajovaných skutočností Jaroslavom Naďom v tichosti, bez toho, aby túto skutočnosť oznamoval médiám. To však ešte nie je dôvod na to, aby bol propagandistický manéver (predpokladaného) lídra kandidátky Smeru líčený médiami ako vyvolávanie atmosféry strachu. Takéto informovanie verejnosti je jednoducho manipulatívne, hyperbolické a dokonca aj hysterické.

Pán Naď okrem iného prichádzal aj do styku s utajovanými skutočnosťami NATO. Ak orgány činné v trestnom konaní zistili, že bývalý vysokú úradník ministerstva obrany nepristupoval k tejto agende po skončení pracovného pomeru v súlade s Trestným zákonom a ďalšími právnymi normami, bezpečnostná rada a jej šéf majú právo na to, aby boli o udalosti a jej súvislostiach v primeranej miere informovaní. Bodka.

Kým sa nepreukáže opak...

Pár slov je potrebné venovať aj takzvanej mediálnej alternatíve. Kým novinári hlavného prúdu sa uchýlili k alarmistickým konšpiráciám, druhá strana si na správe o obvinení Jaroslava Naďa škodoradostne zgustla. Nebolo možné nevidieť, že alternatíve médiá mali z trestného stíhania tieňového ministra OĽaNO pochybnú radosť.

Je síce pravda, že Jaroslav Naď je často na smiech, keď vidí za každým rohom príslušníkov a tajných spolupracovníkov ruských výzvedných služieb GRU a SVR. Rovnako si triezvo uvažujúci pozorovateľ oprávnene kládol otázku, ako mohol tento pán zastávať významné posty na úseku bezpečnosti, medzinárodných vzťahov a diplomacie, keď sa pridával k hulákaniu nevedomých davov, požadujúcich vyhosťovanie ruských diplomatov bez vecného základu. Ibaže toto všetko nie je dôvod na to, aby sme si doslova užívali správu o tom, že tak trochu samozvanému analytikovi s neprimerane vysokým skóre citátov nízkej znalostnej úrovne v médiách takzvaného hlavného prúdu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Sú to prejavy straníckosti, ideologickej zaujatosti, propagandistickej vášne, a teda hlbokého úpadku žurnalizmu ako remesla orientovaného na neosobné popisovanie reality.

Až čas ukáže, na akých základoch stojí obvinenie pána Naďa. V tejto chvíli je nevinný. Rovnako sú bezúhonní vyšetrovateľ, ktorý mu vzniesol obvinenie, ako aj prokurátor držiaci dozor nad týmto prípadom. Teda až do chvíle, kým sa nepreukáže opak, čo sa dodnes nestalo.