clanok

Turecká tajná služba zdokumentovala ako tajná služba Saudskej Arábie zavraždila Džamala Chášakdžího

02.07.2019  I  17:00

Zahraničné komentáre

Saudský korunný princ Mohamed Bin Salman Al Saud, jeho najbližší spolupracovníci a ďalší vyššie aj nižšie postavení predstavitelia režimu by mali byť postavení pred medzinárodný trestný súd. Nikdy sa to však nestane, pretože kráľovský dvor hrá v geopolitických záujmoch (nielen) Spojených štátov dôležitú úlohu.

Zoznámte sa, Džamal Chášakdží

Pred niekoľkými dňami uverejnila zvláštna spravodajkyňa Rady OSN pre ľudské práva správu (HRC) o „nezákonnej smrti Džamala Chášakdžího“. Napriek tomu, že prípad vyvolal veľkú pozornosť médií, spomínaný dokument ostal viac – menej nepovšimnutý, čo je škoda, pretože sú v ňom obsiahnuté a analyzované viaceré pozoruhodné okolnosti, odhaľujúce spletitosť vzťahov na najvyššej medzinárodnej úrovni.

V anglickej transkripcii je zavraždený občan Saudskej Arábie známy ako Jamal Khashoggi, pre potreby článku budeme ďalej uvádzať iba jeho prvé meno v slovenskej verzii Džamal.

O mužovom pozadí je potrebné vedieť, že v minulosti bol aktívny nielen v rôznych saudskoarabských médiách, ale pracoval aj ako poradca riaditeľa spravodajskej služby kráľovstva. Prinajmenšom dvakrát sa stretol s Usámom bin Ládinom a je takmer isté, že účelom schôdzok s vodcom Al-Káidy boli nielen novinárske aktivity, ale aj zabezpečovanie komunikácie medzi ním a orgánmi Saudskej Arábie.

Džamal bol dlho súčasťou saudskoarabského režimu, s ktorým sa dostal do konfliktu po takzvanej arabskej jari. V septembri 2017 sa rozhodol odísť do exilu, odvtedy žil striedavo v USA a Turecku. Pravidelne písal kritické stĺpčeky o politickej situácii a stave ľudských práv v Saudskej Arábii pre americký Washington Post. Preto je liberálnymi médiami označovaný za novinára, čo nie je úplne presné. Džamal nebol novinár, ale propagandista. Nepochybne urobil veľa pre to, aby sa prinajmenšom americká verejnosť dozvedela, že kľúčový spojenec USA v regióne Stredného východu má despotický režim. Jeho práca však nebola klasickým žurnalizmom, skôr by sa dala prirovnať k ukážkovému propagátorstvu.

Vošiel a už ho nikto nevidel

Džamalovo zmiznutie sa v kocke odohralo približne takto: V piatok 28. septembra 2018 priletel z Londýna do Istanbulu, kde navštívil konzulát Kráľovstva Saudskej Arábie (KSA), aby požiadal o vydanie dokumentov, potrebných pre uzavretie sobáša v Turecku. Pracovníci konzulátu mu povedali, aby sa vrátil v utorok 2. októbra. Dostal prísľub, že potrebné potvrdenia o rozvode v KSA budú pripravené.

Džamal znova odletel do Londýna a podľa pôvodnej dohody prišiel v stanovený deň na konzulát KSA v Istanbule, odkiaľ nevyšiel ani po niekoľkých hodinách, a preto jeho snúbenica, sediaca v aute neďaleko budovy diplomatickej misie, alarmovala tureckú políciu. Od tej chvíle bol Džamal nezvestný.

Tajná služba v akcii

Človek sa len tak nevyparí, a preto bolo od začiatku jasné, že Džamala buď uniesli, alebo zavraždili. Turecké úrady, spočiatku len na základe výpovedí snúbenice, tvrdili, že nikdy neopustil budovu konzulátu. Orgány KSA, dokonca aj sám korunný princ Mohamed Bin Salman, zdôrazňovali, že tak ako Džamal dobrovoľne vstúpil na pôdu konzulátu, tak z neho aj slobodne odišiel.

Správa zvláštnej spravodajkyne HRC na viacerých miestach dokumentuje, že pravdu malo Turecko. Trvalo približne sedem dní, kým turecká Národná spravodajská organizácia (MIT) vyhodnotila všetky záznamy získané z budovy a telekomunikačnej prevádzky pracovníkov konzulátu KSA, získané pomocou informačno-technických prostriedkov. Povedané bez obalu turecká spravodajská služba MIT dlhodobo odpočúvala saudského konzula a jeho podriadených a mala v budove diplomatického úradu umiestnené ploštice. Pochopiteľne, tento fakt je v príkrom rozpore s Viedenskou konvenciou o konzulárnych stykoch a za normálnych okolností by odhalenie podobného rozsahu špehovania diplomatického personálu rozpútalo príkru roztržku medzi Rijádom a Ankarou. KSA však ťahá za kratší koniec povrazu, pretože stopy prípadu vedú do najvyšších poschodí panovníckeho rodu Saudov. Konkrétne k samotnému korunnému princovi Mohamedovi Bin Salmanovi, faktickému vládcovi kráľovstva.

Obetné zviera je už tu?

Turecká MIT odpočúvaním zistila o Džamalovej vražde mrazivé detaily. Hneď po jeho prvej návšteve misie sa rozžeravili linky medzi konzulátom v Istanbule a príslušnými miestami v Rijáde. Výsledkom horúčkovitého úsilia bol príchod pätnásťčlenného tímu, pozostávajúceho z príslušníkov saudskej tajnej služby, armády, pracovníkov ministerstva vnútra a jedného forenzného experta. Cieľom operácie bolo uniesť Džamala z Turecka do KSA a v prípade neúspechu, respektíve neochoty dobrovoľne odísť s členmi tímu na Arabský polostrov obeť zlikvidovať.

Keď v utorok 2. októbra 2018 vstúpil Džamal na pôdu konzulátu, forenzný expert sa opýtal svojho kolegu, či „obetné zviera“ je už tu. Len pár minút predtým mu vysvetľoval, ako obeti v prípade potreby oddelí trup od zvyšku tela.

Všetko sa to udialo veľmi rýchlo. Po úvodných zdvorilostiach sa niekto z prítomných Džamal opýtal, či sa chystá vrátiť do Saudskej Arábie, na čo obeť vyhýbavo odpovedala, že niekedy v budúcnosti možno áno. Nato dostal len jednu ponuku, aby to urobil hneď. Keď odmietol, do práce sa pustila časť tímu, poverená vykonaním likvidácie. Odpočúvacie zariadenia MIT zachytili, ako Džamal protestuje, pýta sa útočníkov, či sa ho chystajú otráviť a jeden z jeho vrahov zase viackrát opakoval slová „skráťme to“.

Potom bolo počuť len chrčanie. Zrejme drogou otrávenému Džamalovi natiahli na hlavu igelitové vrece a on sa zadusil. Bol mŕtvy do desiatich minút od chvíle, ako prekročil prah budovy. Nasledovali zvuky, nasvedčujúce tomu, že do práce sa pustila upratovacia čata. Jeden z prítomných, zrejme forenzný expert, zjavne používal pílku.

Ľudské práva a geopolitika

Turecká MIT toho zachytila oveľa viac a každý, kto má záujem o ďalšie detaily nielen ohľadom vykonania vraždy, ale aj o obštrukciách Saudskej Arábie pri vyšetrovaní prípadu, si ich môže naštudovať z textu správy zvláštnej spravodajkyne HRC (dokument vo formáte Word sa nachádza v sekcii s názvom Additional documentation na spodku stránky).

Netreba pripomínať, že ak bolo spravodajské rozpracovanie saudského konzulátu porušením viedenskej konvencie, vražda na pôde diplomatického úradu bola jej brutálnym pošliapaním. Je pozoruhodné, že Saudská Arábia venovala nepriateľskej činnosti MIT iba minimálnu pozornosť. Ešte väčšmi zarážajúca je okolnosť, že vzhľadom na rozsah porušení medzinárodného práva, ľudských práv, zákazu mimosúdnych popráv, ako aj tureckého trestného práva bola reakcia Ankary na výčiny Rijádu na zvrchovanom území Turecka prinajmenšom vlažná.

V správe zvláštnej spravodajkyne HCR sa opakujú náznaky, že nielen turecká, ale aj americká spravodajská komunita môže disponovať podstatnými informáciami o prípravách, priebehu a likvidovaní stôp po Džamalovej vražde. Vskutku, aj oficiálna reakcia Bieleho domu na túto poľutovaniahodnú udalosť bola menej než nevýrazná. Jedna vec sú protesty kongresmanov z oboch politických táborov, druhou je reálna politika USA, a tá je založená na (zatiaľ nemennom) imperatíve, že teokratický despotický dvor rodiny Saudov je v regióne Stredného východu ich kľúčovým spojencom a arcirivalom Iránu, ktorý je zase štyridsať rokov v očiach Spojených štátov najväčším nebezpečenstvom pre stabilitu v oblasti Perzského zálivu a širšieho okolia. Rovnaké veci si, samozrejme, myslí Teherán o Washingtone, ale to je námet na iný článok.

Ľudské práva a geopolitika stoja veľmi často v príkrom protiklade a nie je ani trochu ľahké robiť medzi nimi rozhodcu. V tomto prípade však možno smelo konštatovať, že vražda Džamala Chášakdžího nemala nič spoločné s geopolitikou kráľovstva. Bola dôsledkom brutálneho cynizmu korunného princa a jeho najbližšieho okolia.

Najnovšie články

Trampoty médií s informovaním o lapáliách Jaroslava Naďa

26.11.2019  I  11:45

Domáce komentáre

Prípad tieňového ministra OĽaNO Jaroslava Naďa v plnej nahote odhaľuje biedu slovenského žurnalizmu. Hlavného prúdu aj alternatívy. A tomu zodpovedá aj celková úroveň spoločenskej debaty pred februárovými voľbami.

Komentátor Peter Schutz: Obraz hlbokého úpadku denníka SME

19.11.2019  I  17:45

Domáce komentáre

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Šéfredaktor Peter Bárdy: Písanie a myslenie nezvláda, ale manipuluje obstojne

13.11.2019  I  17:10

Domáce komentáre

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.