Teroristický útok v Barcelone posilňuje presvedčenie, že zámerné zrážanie chodcov sa stáva v Európe novým normálom. Zmena nenastane v dohľadom čase, a preto je užitočné pochopiť, prečo sa proti nenormálnemu normálu bojuje ťažšie než proti rozsiahlym teroristickým komplotom.

Paradox boja proti terorizmu

Nemôže sa nám to páčiť, ale faktom je, že teroristické útoky, pri ktorých páchatelia používajú motorové vozidlá ako zbrane proti bezbranným chodcom, ako naposledy v Barcelone (a predtým v Londýne, Berlíne, Paríži či Nice), sa stávajú novým normálom v krajinách s koloniálnou históriou, respektíve s početnou moslimskou komunitou. Zrejme je len otázkou času, kedy sa atak podobnej formy a podobného rozsahu odohrá v krajine v súčasnosti považovanej za teroristicky neatraktívny cieľ.

Je už takmer banálnou pravdou, že útok autom alebo chladnou zbraňou (nôž, mačeta, sekera a podobne) proti náhodným chodcom je pre bezpečnostné a spravodajské orgány takmer nemožné vystopovať. Opakujú to všetci mediálne známi analytici, komentátori a neraz aj samozvaní experti na všetko. Nevysvetľujú však dostatočne zreteľne dôvody, prečo je paradoxne ľahšie odvrátiť teroristické sprisahanie väčšieho rozsahu než partizánsku akciu individuálne zradikalizovaného osamelého vlka či malej skupinky teroristov bez profesionálneho bojového výcviku.

Cyklus teroristického útoku

Vo výcvikovom programe významných útvarov zameraných na boj proti terorizmu sa všetko začína pochopením cyklu teroristického útoku. Každá profesionálna teroristická akcia, pri ktorej útočníci plánujú spôsobiť veľké straty na životoch a rozsiahle materiálne škody, má niekoľko fáz.

Cyklus sa začína výberom cieľa útoku. Keď teroristi vedia, kde a na koho chcú zaútočiť, paralelne sa rozbiehajú dva a neskôr až tri procesy. Najprv prebieha plánovanie operácie, spojené so sledovaním cieľa, respektíve miesta útoku (v skratke objektu). Popri plánovaní spôsobu vykonania útoku, trasy príchodu a úniku na a z miesta činu, rozdelenia úloh jednotlivým členom skupiny a podobne, musí byť prinajmenšom jeden operatívec teroristickej bunky dlhodobo nasadený na sledovanie objektu.

Ak ide napríklad o plánovanie bombového útoku na budovu obchodného centra s vysokou intenzitou pohybu ľudí, úlohou sledovača je získavať informácie o vnútornom režime a spôsobe ochrany objektu. Pri dôslednej príprave na útok sa operatívec poverený sledovaním dokonca môže zamestnať v strážnej službe objektu alebo vo firme dodávajúcej nákupnému centru upratovací servis. Iný členovia skupiny alebo aj sám sledovač sa usilujú zohnať stavebnú a technickú dokumentáciu objektu a tak ďalej. To všetko môže vyvolať záujem polície, informátorov spravodajských služieb, ale aj pozorných civilov.

Ak niečo vidíš, povedz o tom

Sledovanie je takou fázou prípravy teroristického útoku, počas ktorej sú páchatelia najzraniteľnejší. Samozrejme, mnohé závisí od toho, ako je dotyčný jednotlivec na splnenie tohto zadania vycvičený. Čím lepšie, tým ťažšie je identifikovateľný a odhaliteľný. V každom prípade spravodajské a bezpečnostné služby, ale aj dobre vyškolení pracovníci ochranky majú najlepšiu príležitosť odhaliť prípravu na teroristický útok vo fáze sledovania objektu.

Aj ten najlepšie vycvičený terorista musí počas sledovania robiť nezvyčajné veci. Fotografovať, nakrúcať, dlhodobo stáť alebo sa prechádzať či jazdiť autom na tom istom mieste. Dokonca aj úplný laik môže byť pri odhalení prípravy teroristického útoku nápomocný. Ak si všimne podozrivé správanie alebo neobvyklú prítomnosť neznámej osoby a neznámeho auta, môže to nahlásiť polícii. V takom prípade platí zásada: Ak niečo vidíš, povedz o tom.

Ďalšie komplikácie veľkých útokov

K plánovaniu a sledovaniu sa skôr či neskôr – a niekedy už od začiatku – pridružuje fáza zaobstarávania zbraní. Ak ide o profesionálny bombový útok, teroristická bunka musí mať vo svojom strede niekoho, kto dokáže takéto zariadenie bezpečne zostrojiť. Zväčša ide o dobre vycvičeného odborníka, ktorý je napríklad pre Islamský štát natoľko vzácny, že opustí krajinu, v ktorej sa má útok odohrať, ešte skôr, ako k nemu dôjde, aby sa vyhol zatknutiu. Zdatný expert na zostrojovanie výbušných systémov je z finančného aj časového hľadiska nákladný. Vycvičenie nového stojí veľa peňazí aj času a Islamskému štátu sa môže oveľa viac hodiť v Sýrii, kde má neporovnateľne priaznivejšie operačné prostredie. A to je aj jeden z dôvodov, prečo dnes teroristi v Európe útočia inak. Alebo aspoň vo väčšine prípadov to tak je.

Výroba bomby si vyžaduje nákup väčšieho množstva chemikálií. Samotný proces výroby je spojený s únikom výparov, ktoré je možné cítiť v širšom okolí. Opäť je to príležitosť nielen pre spravodajské a bezpečnostné orgány, aby odhalili pripravovaný útok, ale aj pre bežného predavača v drogérii či obyvateľa bytového domu. Znova platí: Ak niečo vidíš (alebo zaňucháš), povedz o tom.

V podobných prípadoch nie je výnimkou, že si teroristi prenajímajú skladové priestory. Tu si môžu ukrývať chemikálie, ale aj strelné zbrane zadovážené na čiernom trhu. Prenájom priestorov si vyžaduje komunikáciu s personálom poskytovateľa služieb. Časté nočné návštevy v skladových priestoroch môžu indikovať, že nejde o bezúhonného zákazníka. Rovnako aj nákup samopalov, automatických pušiek či pištolí na čiernom trhu je pre teroristov riskantnou časťou operácie. Pri súčasných bezpečnostných opatreniach a množstve policajných a spravodajských informátorov im hrozí odhalenie už vo fáze plánovania.

Výhody útoku bez prípravy

Úplne inak vyzerá cyklus teroristického útoku, aký sa odohral v Barcelone. Odpadávajú fázy plánovania, sledovania a získavania zbraní. Barcelonská Las Ramblas je miesto, kde sa to neustále hemží ľuďmi. Stačí, že útočník len trochu pozná dopravnú situáciu v meste, následne pri úplne nepodozrivej prechádzke letmým pohľadom preskúma výšku obrubníkov, tesne pred útokom (doslova niekoľko minút) si krádežou zaobstará vhodné auto a udrie. Medzi myšlienkou na spáchanie útoku a nasadením do akcie nemusí páchateľ vykonávať žiadne podozrivé činnosti. Len v ňom musí dozrieť vnútorné presvedčenie, že je ochotný vraždiť a prípadne sa nechať zabiť alebo v lepšom prípade zatknúť.

Vodcovia Islamského štátu a iných radikálnych skupín nemusia do útokov nasadzovať profesionálne vycvičených a skúsených bojovníkov. Tí ostávajú na scénach, kde sa skutočne bojuje a kde sú ich zručnosti z pohľadu záujmov radikálnych islamistov potrebnejšie. Naverbovanie útočníka v Európe nestojí takmer nič. Stačí len internet, sociálne siete a niekedy len aplikácie, akými sú WhatsApp, Telegram a iné, prostredníctvom ktorých islamistickí ideológovia indoktrinujú svojich nasledovníkov bez toho, aby sa s nimi stretli. Čierny internet ponúka školiteľom Islamského štátu možnosť organizovať webináre. Touto formou inštruktori na diaľku učia aktivistov v Európe konštruovať primitívne bomby alebo im vysvetľujú ako čo najjednoduchšie ukradnúť dodávku či van a zrážať panikáriacich chodcov.

Možno práve v tejto chvíli sleduje podobný webinár zradikalizovaný moslim v Amsterdame, Londýne, Paríži alebo v susednej Viedni...