Sudca Michal Truban možno naozaj robí chyby a nerozhoduje v súlade so zákonom. No ak je to tak, treba to aj podložiť právne relevantnými a logicky obhájiteľnými argumentmi. To, čo na jeho adresu ponúkol komentátor Aktualít Mareček Vagovič, je len zmes demagógie, politických sloganov a slovného šalátu, produkovaného plytkým intelektom.

Opäť nastal čas, aby sme si pripomenuli, aký veľký kokot je Mareček Vagovič. Tentoraz napísal komentár o Michalovi Trubanovi pod titulkom „Toxický sudca, ktorý pomohol Bödörovi, Kováčikovi aj Koščovi“.

Mimochodom, ak je reč o toxicite, prudko jedovatý je predovšetkým Vagovičov slovník. V jeho podaní sa slová menia na dýky a guľky. Marečkova rétorika zamoruje verejný priestor nie celkom nepodobne tomu, ako to od roku 1920 do konca druhej svetovej vojny robil národnosocialistický denník Völkischer Beobachter.

Znemožniť za každú cenu

Ako sa už stalo dobrým zvykom, aj tentoraz budeme Vagovičov text rozoberať odsek po odseku. Kým začneme, treba predoslať, že rozoberaný komentár mal za cieľ akýmikoľvek prostriedkami znemožniť sudcu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana, pretože si dovolil rozhodnúť podľa zákona, na základe vlastného právneho názoru, a nie v zhode s politickou objednávkou, ktorú v tejto krajine formulujú nielen politici, ale aj takí žurnalistickí trtkovia, akým je Vagovič.

Takže začíname, Mareček hneď skraja ukázal, že mal na raňajky strúhané činky:

„Aj na Špecializovanom trestnom súde sú čierne ovce, ktoré nadbiehajú tzv. našim ľuďom s väzbami na Smer. Napríklad Michal Truban, ktorému môže Fico pristaviť k penziónu basu šampanského.“

Citované dve vety nie sú ani komentár, ani analýza. Ide o politické slogany treťotriednej kvality. Treba si to pripomínať už len s ohľadom na to, že Aktuality, kde Vagovič dostáva mesačný žold, pod každým článkom žobrú peniaze na „nezávislú“ a „kvalitnú“ žurnalistiku.

Vagovič navodzuje dojem, akoby na Špecializovanom trestnom súde pôsobili prevažne len anjelské bytosti. A kazia im to tí, čo si dovolia mať iný právny názor, aký zastáva právny analfabet Vagovič. Taktiež navodzuje dojem, že každé rozhodnutie odporujúce právnemu názoru Úradu špeciálnej prokuratúry je nadbiehanie Smeru a podobne. Presne takto písali Marečkovi kolegovia v Rudom práve v 50. rokoch.

Právo na obhajobu je nespochybniteľné

Poďme však ďalej:

„Bolo by nosením dreva do lesa opakovať tézu, že organizovaný zločin s politickým krytím sa už vyše roka snaží vysekať svojich kumpánov z basy. Stačí si poctivo naštudovať dôkazový materiál z chaty pri Leviciach.“

Každý má právo na obhajobu. To, že sa obvinení bránia, je garantované ústavou a Trestným poriadkom. A tiež medzinárodnými zmluvami, zaväzujúcimi Slovenskú republiku dodržiavať európske štandardy v oblasti trestného práva.

Čo (ne)ukázala operatívna previerka?

Keď už sme pri chate v Leviciach, treba poznamenať, že keby NAKA vykonala adekvátnu operatívnu previerku uvedeného objektu, vopred by vedela, že žiadne pytliačenie sa nekoná. A možno aj dokonalú operatívnu previerku vykonala, zistila, že sa v priestore schádza Robert Fico s advokátmi a odrazu v duši Martina Juhása skrsla obrovská túžba vedieť, o čom sa tam rozpráva.

Tak naservíroval sudcovi rozprávku o pytliakoch, aby si mohol vypočuť, o čom sa radí líder najsilnejšej opozičnej strany. Každá nezávislá tlač hodná svojho mena by začala trúbiť na poplach. Až na to, že Vagovič a spol. sú sami trúby a hudú tak, ako do nich dúcha Matovičov Himmler Lipšic okupujúci špeciálnu prokuratúru.

Keď Kollár zahanbí Vagoviča

Nasleduje trochu dlhší citát:

„V mediálnej obhajobe trestne stíhaných oligarchov, korupčníkov a poskokov mafie sú najaktívnejší Robert Fico a Robert Kaliňák. V tesnom závese im však sekunduje jeden z lídrov vládnej koalície (!) Boris Kollár.

Najskôr bránil vlastným telom bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského – nominanta Sme rodina. No zastáva sa aj podarenej partičky z poľovníckej chaty Miroslava Bödöra. Vraj to pripomína aféru Watergate.

Kollár už zrejme zabudol, ako tu za Fica nezákonne sledovali a odpočúvali vtedajšiu opozíciu – vrátane jeho spolustraníka Milana Krajniaka. Paralela s Watergate kríva na obe nohy, hoci ju toporne živí aj poslanec Blaha.

Podstatné je však niečo iné: za normálnych okolností by šlo o neškodné rečičky, nad ktorými by sme mohli mávnuť rukou. Problém je, že spomínaní politici majú spojencov aj na polícii, prokuratúre či súdoch.“

Tupec Marečkovho formátu asi nikdy nepochopí, ako si serie do úst. Je totiž vrcholom úplného zúfalstva a úpadku zdravého rozumu, že je to práve plemenný býk a mafián na dôchodku Boris Kollár, kto musí krotiť Matovičov zverinec. Isteže, Kollár má postranné úmysly. Je takisto jasné, že si naložil do gatí, keď sa ocitol vo väzbe jeho škriatok Pčolinský, no v zásade má predseda parlamentu pravdu.

Kauza poľovnícka chata je obdoba Watergate. Keby sme mali aspoň sčasti príčetné médiá, upozorňovali by na to, že pod pláštikom očisty spoločnosti nie je možné odpočúvať lídra opozície. Dokonca ani pod pláštikom ochrany zveri.

Prečo unikli nahrávky do médií?

Alebo inak. Nech Roberta Fica (obrazne!) šľak trafí. Nejde o jeho osobu. Ide o to, že keby sme si urobili skúšku Lipšicom v postavení opozičného politika, tak by sa nám tu zo dňa na deň zrodilo hnutie #AllForDaniel#. V prípade Roberta Fica nás budú médiá presviedčať o tom, že NAKA odhalila závažnú trestnú činnosť.

Odhalila prd. Keby mali nahrávky akúkoľvek výpovednú hodnotu z pohľadu trestného práva, dotknuté osoby by boli zrejme aj v priamom prenose obvinené a až potom by dostali médiá pikantné videá. Stal sa však pravý opak. Nahrávky sú jednak nepoužiteľné, a jednak nič nepreukazujú. Práve preto ich dostali médiá, lebo sú vhodné len na škandalizáciu. A ohlupovať sa nechávajú len ortodoxní veriaci siekt, grupujúcich sa na stránkach Aktuality, SME a N.

A čo je nadpráca?

Ide do tuhého. Mareček sa púšťa do sudcu Trubana:

„Spolu s vyšetrovateľkou inšpekcie Dianou Santusovou a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom robí nadprácu aj Michal Truban – sudca Špecializovaného trestného súdu, ktorý nemal nikdy obliecť talár.“

Ponechajme teraz bokom Dianu Santusovú a Maroša Žilinku. Táto analýza bude už aj bez toho dlhá. Mareček ešte ani nebol produktom istej horúcej noci jeho rodičov, keď Michal Truban niečo znamenal v oblasti trestného práva.

Rozhodovať podľa zákona nie je nadprácou. Nadpráca je to, čo robí Vagovič. Za každú cenu opľuje a oserie každého, kto sa nezaradí do šíku Lipšicových katanov.

Podstatné nie sú reči, ale skutky

Mareček pokračuje:

„Na jeho [Trubanovu] pomoc sa spoliehal už mafián Marian Kočner, keď sa chcel dostať z vyšetrovacej väzby (kauza motáky). Truban navyše nedal súhlas na prehliadku jeho domu na Kolibe, kde sa neskôr našli nahrávky Gorily.“

Kočner v motákoch aj Threeme popísal kadečo. A bral si do úst rôzne mená a v rôznych súvislostiach. A?

Podstatné nie sú reči, ale skutky a Michal Truban preukázateľne neporušil zákon v prospech Kočnera. Okolnosť, že nevydal povolenie na vykonanie domovej prehliadky síce môže byť sporná, no ak chce Mareček dokazovať, že sudca porušil zákon, mal by aspoň v hrubých rysoch analyzovať návrh na uskutočnenie tohto úkonu a text uznesenia, ktorým bol odmietnutý.

Iba analýzou logiky právnej argumentácie Michala Trubana je možné dospieť ku kladnému alebo pozitívnemu hodnoteniu, nie politickými sloganmi o Gorile, ktorá, mimochodom, tiež vznikla iba vďaka hrubému porušeniu zákona.

Žiaden sudca nie je bez kontaktov

Lynč sudcu pokračuje:

„Kolega Truban má kontakty na predstaviteľov Smeru “komentoval otvorene jeho politické konexie sudca Igor Králik. Truban podržal aj oligarchu Norberta Bödöra, ktorého nevzal do väzby v kauze Dobytkár.“

Citovaný výrok doktora Králika je nepochybne zaujímavý, no bolo by férové, keby sme sa dozvedeli čo-to aj o stykoch iných sudcov s politikmi súčasnej vládnej koalície a aj niečo o vzťahoch predovšetkým sudkýň Špecializovaného trestného súdu s Moničenkou Tódovou. Ide o to, že je ilúziou myslieť si, že sudcovia nemajú kadejaké styky. Majú, no opäť je potrebné ísť k podstate. Tou je otázka či a ako tieto styky ovplyvňujú ich rozhodovanie. Ak neexistujú konkrétne dôkazy o tom, že rozhodnutie akéhokoľvek sudcu bolo ovplyvnené jeho stykmi s politikmi, potom ide len o klebety. A na klebety je Mareček špecialista, v tomto ohľade mu nemôže nik konkurovať.

Keby Mareček podržal nutkanie písať

Pristavme sa však pri slovese podržal. Vraj sudca Truban podržal Norberta Bödöra, lebo ho nevzal do väzby. To kde sme? V Eritrei? Politický propagandista Vagovič zavelí, sudca zrazí podpätky a obvinený ide do väzby? Opäť platí, že len analýza logiky právnej argumentácie môže viesť k použiteľnému záveru ohľadom opodstatnenosti Trubanovho rozhodnutia. Lenže analýza, logika a právo sú sféry cudzie mentálnemu svetu nevzdelaného gaštana Marečka.

Dajme mu opäť slovo:

„Pochybnosti vzbudila aj výpoveď kľúčového svedka v tomto prípade, ktorý začal spolupracovať s políciou. Podľa neho dostala rodina sudcu Trubana protekčne dotáciu na penzión Altmayer v Banskej Štiavnici.

Truban nevzal do väzby ani obchodníka so zbraňami, ktorý mal podplácať bývalého šéfa hmotných rezerv – a Ficovho priateľa – Kajetána Kičuru. V inej afére nepochopiteľne znížil trest skorumpovanému advokátovi.“

Ak neboli reči o protekčnej dotácii potvrdené inými dôkazmi a ak nebolo preukázané, že sudca Truban a jeho rodina získali neoprávnenú výhodu, je vrcholom podlosti túto okolnosť vôbec vyťahovať. Marečkovi ide o úplné znemožnenie sudcu, pošpinenie jeho mena a ľudskej dôstojnosti, to vieme. Len potom nech nás nekŕmia rečami o žurnalistike. To, čo nám predkladá, sú rétorické zvratky. Bez logickej argumentácie, bez analýzy príslušných právnych textov a bez vecných dôkazov.

Netreba azda opakovať, že ak Vagovič vymenúva a v negatívnych farbách opisuje ďalšie rozhodnutia Michala Trubana, opäť chýba analýza logiky jeho právnej argumentácie. Fakt, že sudca nerozhodol v súlade s obžalobou a so želaním jakobína Marečka, nemôže byť ani zďaleka dôvodom na jeho morálnu a odbornú škandalizáciu.

Koščovi zobali z dlane, teraz naňho poľujú

Pomaly sa dostávame do finále:

„Predseda Špecializovaného trestného súdu Hrubala a predseda súdnej rady Ján Mazák podali na Trubana disciplinárku – pre pochybnosti o jeho nezávislosti a nezaujatosti. O návrhu rozhodne Najvyšší správny súd.

Žiadajú jeho preloženie na nižší súd, hoci Truban sa nikdy nemal stať ani len sudcom. Potvrdzuje to i najnovší verdikt, keď odmietol obžalobu na exšpeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a „podnikateľa“ Petra Košča.

Tí sú obvinení z korupcie, pričom Košč mal podplatiť Kováčika sumou 50-tisíc eur: za to, že „uprace“ dva vyšetrovacie spisy, z ktorých jeden sa týkal Košča. O odovzdaní peňazí vypovedal kajúcnik Bernard Slobodník.“

Fajn, uvidíme, čo povie Najvyšší správny súd SR. Existuje rozumný predpoklad, že pri svojom rozhodovaní sa bude opierať o kvalitatívne vyššiu odbornú a intelektuálnu kapacitu, akou disponuje Vagovič.

Mimochodom, keď je reč o kriminálnikovi Koščovi, ešte donedávna mu Mareček, Moničenka a ďalší výkvet slovenskej mediálnej žumpy zobali z dlane. Keď som pred necelými tromi rokmi upozorňoval na okolnosť, že Lipšic, Košč a Pčolinský sú za únikmi z vyšetrovacieho spisu vraždy Jána Kuciaka, novinári drístali, že konšpirujem. Dnes vrieskajú, že Košč patrí do väzby. Súhlasím, že patrí, ale musí sa tam dostať v súlade so zákonom. Sudca Truban veľmi logicky vysvetlil, prečo v jeho veci nevyhovel návrhu prokurátora. Akú logiku ponúka Mareček? Nula, zero, nič!

Kto je koho človek?

A sme naozaj vo finále. Vagoviča opäť premohol démon jakobínskej propagandy, no fakty mu úplne unikajú:

Kováčik je Ficov človek, Košč má väzby na Pčolinského. Mal byť tiež hlavou skupiny, ktorá pracovala na odstavení nepohodlných vyšetrovateľov NAKA, kde sa prekryli záujmy Smeru a Sme rodina.

Truban tvrdí, že spomínanú obžalobu odmietol podať pre „závažné procesné nedostatky“. V skutočnosti mu prekáža, že špeciálna prokuratúra ju podala skôr, ako stihla zakročiť generálna prokuratúra (paragraf 363).

Ak Žilinka alebo jeho ľudia zastavia – napriek krkolomným lehotám – trestné stíhanie Kováčika s Koščom, Fico môže pristaviť Trubanovi k penziónu basu šampanského. A poďakovať mu za dobre odvedenú robotu.

Mareček a spol. veľmi radi zabúdajú na to, že Dušana Kváčika do funkcie riaditeľa Úradu špeciálnej prokuratúry navrhol minister obrany druhej Dzurindovej vlády Ivan Šimko. Koho je to potom vlastne človek? Nehovorím, že Kováčik sa necicmal s Bödörom, no predtým sa politicky prostituoval s niekým iným. A to je jeho hlavný problém. Je to celoživotný oportunista.

Košč má väzby nielen s Pčolinským, on je hlavou jednej z mnohých skupín, čo kolonizovali políciu a spravodajské služby. Tak ako existovali bödörovci, existovali a dodnes pôsobia aj koščovci. Novinári to vždy vedeli, ale keďže ich Košč korumpoval informáciami aj peniazmi, tak o tom mlčali.

Vagovič zavádza, keď tvrdí, že Michalovi Trubanovi prekážalo, že Maroš Žilinka nemohol vo veci obvinených Kováčika a Košča použiť paragraf 363 Trestného poriadku. Truban uviedol, že napriek právne záväznej internej norme podal prokurátor špeciálnej prokuratúry obžalobu ešte skôr, ako generálny prokurátor stihol rozhodnúť o podaní obvinených, aby postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku zrušil uznesenie o obvinení. Podľa Trubana tým bolo porušené právo obvinených na obhajobu. A to je veľký rozdiel. Nikto nevie, ako by rozhodol Maroš Žilinka a zrejme sa niekto veľmi obáva, že v tomto konaní by sa dostala na pretras logika právnej argumentácie dozor vykonávajúceho prokurátora.

Namiesto záveru post scriptum

P. S.: Na Facebooku boli výhrady proti používaniu mien Mareček a Moničenka. Nuž takto.

Vagovičova publicistická a rétorická aktivita do veľkej miery pripomína konanie usilovaného zväzáka a triednej žalobaby. Slovom nezrelá osobnosť s infantilnými prejavmi, takže preto Mareček.

Produkcia Tódovej je zase založená na systematickom likvidovaní ľudských životov. Ide o mimoriadne zákernú osobu, o čom sa verejnosť mohla neraz presvedčiť na tlačových besedách vysielaných v priamom prenose. Aj keď si neberiem servítku pred ústa, nemôžem pri písaní o Tódovej neustále používať slovo pičenka. Preto Moničenka.