clanok

Veľká Británia potrebuje EÚ viac ako naopak

21.04.2019  I  09:50

Zahraničné komentáre

Spojené kráľovstvo je piata najväčšia ekonomika na svete. Stále nie dosť silná na to, aby sa zaobišla bez Európskej únie.

Sila a slabosť

To, čo sa začalo ako prejav politického alibizmu premiéra Davida Camerona, dnes naberá kontúry historického zlomu s potenciálom zásadne ovplyvniť budúce uvažovanie Európanov o svojom kontinente. Príbeh takzvaného brexitu, teda komplexného a doteraz nepoznaného procesu vystúpenia členskej krajiny z Európskej únie, naznačuje, aká zraniteľná a miestami bezradná môže byť pri zrážke s neosobnými silami geopolitiky aj taká robustná krajina, akou je piata najväčšia ekonomika sveta.

Veľká Británia, nech už sa jej pokus o odchod z únie skončí akokoľvek, postavila pred seba i Európu mnohé otázky a počas doterajšieho priebehu tohto rozvodu už našla aj viaceré odpovede. Na jednej strane narazila na hranice svojej ekonomickej a politickej moci. No na strane druhej pomohla obnažiť vnútornú previazanosť a závislosť jednotlivých členských krajín, čo reprezentuje tak silu, ako aj slabosť Európskej únie.

Piata svetová ekonomika

Veľká Británia má viac ako 67 miliónov obyvateľov, z toho cez osem miliónov žije v hlavnom meste. Keby bol Londýn mestským štátom, bol by 15. najľudnatejšou krajinou Európy, 20. najväčšou ekonomikou sveta s vyšším HDP na obyvateľa, ako majú Spojené štáty. Londýn, samozrejme, nie je Británia, no jeho ekonomická sila symbolizuje moc celého kráľovstva. V Európe má silnejšiu ekonomiku len Nemecko. Napriek tejto nesmiernej moci je Veľká Británia oveľa viac závislá od Európskej únie, než si to mnohí Angličania, Walesania, Škóti a Severní Íri pripúšťajú. A aj keby bol brexit bez dohody o pokračovaní voľného obchodu medzi kontinentálnym blokom a ostrovmi obojstranne bolestivý a škodlivý, Británia môže predsa len viac stratiť ako EÚ.

Únia bude mať aj po odchode Veľkej Británie približne pol miliardy obyvateľov. Ide o obrovský a bohatý trh, na ktorý dnes Briti dodávajú okolo 45 percent svojho exportu. Isteže, aj mnohé členské krajiny veľa vyvážajú za Lamanšský prieliv, ale tie by stratili len jednu krajinu, kým Briti by prišli o celú zónu voľného obchodu.

Po Európskej únii sú britskou druhou najväčšou exportnou destináciou Spojené štáty. Diskusie medzi úniou a Washingtonom o dohode o voľnom obchode síce už viackrát neviedli nikam, no na oboch brehoch Atlantiku existuje záujem posunúť sa ďalej. Netreba sa nechať mýliť rétorikou prezidenta Donalda Trumpa. Jeho colné bariéry nebudú na konci dňa silnejšie ako vitálne záujmy amerického biznisu. Ak sa európsko-americké obchodné rozhovory opäť raz pohnú dopredu, nepochybne to bude súvisieť s tým, že Európska únia reprezentuje trh s 500 miliónmi obyvateľov. Únia dokáže vyjednať lepšie podmienky ako jedna krajina, aj keď ňou je Veľká Británia so svojou úctyhodnou ekonomikou.

Britská suverenita

Keď abstrahujeme od politickej rétoriky zástancov i odporcov brexitu a pozeráme sa na postavenie Británie čisto pragmatickými očami, vidíme, že vláda v Londýne sa ocitla v mimoriadne nevýhodnej pozícii. Základnou myšlienkou odchodu z únie bolo opätovné získanie kontroly nad vlastným štátom, vlastnou ekonomikou a úplné obnovenie suverenity. Ak by však Veľká Británia odišla bez dohody o prístupe na jednotný trh, jej ekonomiku by zasiahli obrovské straty. Neporovnateľne väčšie, ako sú aktuálne príspevky Londýna do rozpočtu Európskej únie. Všetci zainteresovaní vedia, že by to bola ekonomická samovražda, a preto tento scenár nikto nepovažuje za realistickú možnosť.

Potom na stole ostáva už len možnosť odchodu s dohodou o zotrvaní na jednom trhu, prípadne aj v colnej únii. Ale čo potom bude s britskou suverenitou? Ako členský štát mohlo Spojené kráľovstvo spolurozhodovať o tom, ako má vyzerať jednotný trh a kto sa môže stať členom colnej únie. Ak by Briti ostali iba členmi jednotného trhu, museli by prijímať všetky pravidlá, na ktorých sa dohodnú členské krajiny EÚ v Bruseli, a to bez toho, aby mali možnosť ich ovplyvniť. Veľká Británia by sa tak vo vzťahu k únii ocitla v postavení Nórska.

To isté platí o colnej únii. Vláda v Londýne sa môže rozhodnúť pre postavenie ostrovov mimo jednotnej colnej zóny. Potom bude mať na stole pálčivú otázku Severného Írska. Táto časť Spojeného kráľovstva je ekonomicky doslova závislá od obchodu s Írskou republikou, členskou krajinou Európskej únie. Lenže to je iba (menšia) časť problému. Severné Írsko je obrovský politický a náboženský problém. A v prípade neuspokojivého riešenia hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou môže byť aktuálny pokus o secesiu od Spojeného kráľovstva. Takáto perspektíva má od pôvodnej vízie brexitu a obnovy suverenity poriadne ďaleko.

Poučná lekcia

Veľká Británia ani zďaleka nie je jediná krajina, ekonomicky výrazne závislá od európskeho jednotného trhu. Najväčšia európska a štvrtá svetová ekonomika, Nemecko, tvorí približne 50 percent svojho HDP exportom. A, pochopiteľne, jeho najdôležitejšou exportnou destináciou je jednotný trh. V tom spočíva sila i slabosť nemeckej ekonomiky, ktorá je navyše neobyčajne závislá od reťaze dodávateľských krajín, akými sú Poľsko, Česko, Slovensko, ale aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy.

Mnohé členské štáty vinia za svoje ekonomické a sociálne bolesti práve Európsku úniu. Veľmi často ide o populizmus, no neraz majú pravdu. Napríklad Grécku ekonomiku síce negniavi únia, ale nadhodnotené euro, a preto by bolo lepšie, keby ostalo v EÚ, ale vrátilo sa k drachme. Možno aj Taliansko by sa mohlo vrátiť k líre, ale oveľa viac by potrebovalo dostať pod kontrolu svoje banky a verejný dlh. Jeho ekonomika je natoľko zviazaná s jednotným trhom, že vystúpenie z únie by bolo pre Taliansko doslova samovraždou. To isté platí o Francúzsku a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Európska únia nie je dokonalá a nikdy ani nebude. Jej jednotný trh je však realitou a vzájomná ekonomická previazanosť členských krajín sa znižovať nebude, práve naopak. Ak dnes niekto najviac pociťuje dôsledky tohto faktu, je to Veľká Británia, a preto je brexit sprevádzaný toľkými emóciami a politickými spormi. Európska únia je mohutná a zároveň zraniteľná ekonomika. Žiť s ňou je ťažké, ale bez nej je to ešte náročnejšie. Aj preto môže brexit priniesť viaceré prekvapenia. A možno aj nie. Rozhodne je to lekcia, z akej sa dá veľa naučiť.

Najnovšie články

Komentátor Peter Schutz: Obraz hlbokého úpadku denníka SME

19.11.2019  I  17:45

Domáce komentáre

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Šéfredaktor Peter Bárdy: Písanie a myslenie nezvláda, ale manipuluje obstojne

13.11.2019  I  17:10

Domáce komentáre

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Annus 1989: Od pádu Berlínskeho múru po Bielorusko a novú cenzúru

11.11.2019  I  17:00

Domáce komentáre

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.