Spor o COVID-19 je hlbší ako hádka o to, aký je správny prístup k jednému vírusu. Tým, čo v tomto konflikte najviac kričia, uniká, že táto búrka potrvá ešte veľmi dlho a utíšia ju až sily a udalosti, na ktoré nikto z nás nemá najmenší vplyv.

Rozdelená spoločnosť

Krajina sa nám opäť rozdelila. Nie vo dvoje, ako by sa mohlo zdať, ale na dva tábory a tretiu skupinu nezúčastnených. Prví sú vyznávači. Druhí popierajúci. A tretí skeptici. Vyznávači blahorečia rúškam; spoločenskému dištancovaniu sa; obmedzovaniu osobných slobôd; uzatváraniu prevádzok; testovaniu hockoho, bez ohľadu na to, či má príznaky. Vyznávači zlorečia a nadávajú do konšpirátorov každému, kto si dovoľuje či už z vedeckých alebo občianskych pozícií spochybňovať zmysluplnosť vládnych opatrení.

Popierajúci sa podobajú vyznávačom vášnivosťou, akou bojujú za svoje videnie nákazy. Vysmievajú sa ľuďom, ktorí nosia rúško ešte aj vtedy, keď sedia sami v aute. Pohŕdajú strachom druhých zo smrti. A dokonca poniektorí z nich aj pripúšťajú, že vírus, spôsobujúci ochorenie COVID-19, bol umelo vyvinutý, aby (i) sa preriedila populácia planéty; (ii) zarobili farmaceutické korporácie; (iii) vlády mohli prísnejšie kontrolovať národy.

Definície oboch skupín by mohli byť presnejšie aj rozsiahlejšie, no pre potreby tohto zamyslenia nie je potrebné zachádzať do väčších detailov. Zdá sa, že deliaca línia je dostatočne zrejmá. Problém s vyznávačmi a pochybujúcimi je taký, že sú nesmierne hluční. Navzájom sa nepočúvajú, čo by bol menší problém, no v dôsledku ich lomozenia sa k sluchu nedostávajú hlasy skeptikov. Konflikt vyznávačov a pochybujúcich je navyše aj groteskný, pretože obe strany sa navzájom obviňujú z nedostatku zdravého rozumu a neúcty k názorom druhých.

Skeptici sú v zúfalej situácii. Ak sa usilujú vniesť do tejto zvady aspoň trochu racionálny tón, pochybujúci ich obvinia z toho, že sú vyznávačmi a naopak. Situácia je o to komplikovanejšia, že médiá sú buď vyznávačské, alebo popierajúce. A rovnako je to aj s politikmi. Česť výnimkám, pochopiteľne.

Extrémny vyznávač

Už aj tak neradostný stav vecí verejných ešte viac komplikuje okolnosť, že na čele krajiny stojí extrémny vyznávač. Taký extrémny, že jeho niektoré vystúpenia či statusy na Facebooku hraničia s patologickými prejavmi. Avšak to je trochu iný príbeh. Najhlbším omylom predsedu vlády je predpoklad, že ak by sa všetci do nohy a do bodky riadili jeho hygienickými nariadeniami, zachránil by životy tých, čo zomreli s a na COVID-19.

Je veľmi dôležité rozlišovať, či niekto zomrel s alebo na, pretože väčšina tých, ktorí nás opustili na večnosť s COVID-19, by zomreli aj bez neho. Napríklad na chrípku alebo zápal pľúc. Lenže premiér nerozlišuje a rozlišovať ani nechce. Naopak, COVID-19 je preňho testom morálky a každý, kto nie je vyznávačom jeho prístupu k riešeniu problému, považuje za takmer rovnako nebezpečného – a teda aj zlého a nebezpečného pre spoločnosť –, ako vírus sám, pričom jeho pomer k nákaze je, pochopiteľne, meradlom správnosti a etickej bezúhonnosti. Pozor na zjednodušenia! Premiér v tom nie je sám. Rovnako extrémne názory zastávajú aj ďalší politici a mnohé médiá z oboch strán barikády.

Za horizontom plytkosti

Azda ani netreba zdôrazňovať, že takáto duchovná a mentálna atmosféra skeptikom veľmi nepraje. A to je veľká škoda, pretože ich hlas je v pohnutých časoch potrebný. Nie preto, žeby skeptici mali jediní správne odpovede na všetky otázky. Naopak, skeptici vedia, že ak sa chcú aspoň trochu priblížiť pravde, musia pochybovať aj o vlastnom presvedčení. Skeptici nám teda nedajú jednoznačné odpovede a asi neponúknu ani dokonalé riešenia. Avšak ich prednosťou je, že menej hovoria a vôbec nekričia, no o to viac premýšľajú, a preto existuje oveľa väčšia nádej, že – na rozdiel do vyznávačov a popierajúcich – dovidia aj za horizont nákazy a aktuálneho slovného virvaru.

Skeptici vidia aj to, že všetko propagandistické a ideologické úsilie jednej i druhej strany má oveľa hlbšie korene, ako je spor o jeden z nespočetných vírusov, čo splodila a ešte aj splodí táto planéta. Vedia, že spor medzi vyznávačmi a popierajúcimi bude pokračovať podobnými prostriedkami pri mnohých iných témach a potrvá až dovtedy, kým spoločnosť nebude prinútená nejakou kataklizmou zjednotiť sa alebo k zmiereniu dôjde v dôsledku nastolenia rovnováhy novým, dlhším obdobím ekonomického rastu. Skeptici však vedia aj to, že udalosti za horizontom politickej plytkosti ovplyvnia sily a udalosti, ktoré nemá pod kontrolou nielen slovenský premiér, ale ani žiaden jednotlivý líder.

Keby sme viac počúvali skeptikov, možno by sme aspoň čiastočne tušili, čo nás za tým horizontom čaká.