Z hľadiska viny alebo neviny je rozhodnutie o vzatí obvineného Vladimíra Pčolinského do väzby nepodstatné. Oveľa dôležitejší je samotný fakt, že dnes už bývalý riaditeľ SIS je podozrivý zo závažnej trestnej činnosti. Podozrenia voči nemu totiž nespadli z jasného neba a ani sa nezrodili zo dňa na deň. Ide o výsledok dlho trvajúcich procesov a ešte sa len ukáže, či bude mať na konci dňa navrch obvinený alebo prokurátor. Na oboch ešte čaká dlhá cesta.

...až kým súd nerozhodne o opaku

Hneď, ako dali médiá na známosť, že NAKA zadržala a obvinila riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, mnohí známi a čitatelia Ďatľa ma povzbudzovali, aby som o udalosti napísal článok. Až do rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu o väzbe som sa tomu bránil. Z viacerých dôvodov.

Po prvé, odmietam sa radovať z nešťastia iných ľudí. Aj keď ide o Vladimíra Pčolinského, ktorý ubližoval mojej rodine. Nenechám sa opantať nenávisťou ani škodoradosťou.

Po druhé, aj keď som to hovoril roky a napokon došlo na moje slová, pán Pčolinský je stále nevinný, až kým súd nerozhodne o opaku.

Po tretie, nepoznám spis, a preto sa ani neviem kompetentne vyjadriť k tomuto špecifickému prípadu.

Osobné skúsenosti s gangsterskou skupinou

Na základe osobných skúseností môžem povedať len toľko, že Vladimír Pčolinský, Boris Kollár, Milan Krajniak a Daniel Lipšic konali napríklad vo vymyslenej kauze Čistý deň ako gangsterská skupina. Viac o tom nájdete v mojej najnovšej knihe Satan, teší ma!

Na základe osobných skúseností môžem takisto povedať, že Vladimír Pčolinský, Boris Beňa a Peter Košč sa správali ako gangsterská skupina, keď mi obmedzili slobodu pohybu a styk s rodinou. Poškodili tým nielen mňa, ale predovšetkým ublížili celej mojej rodine. Aj keď odmietam nenávisť, na také niečo sa nezabúda. Navyše na popisovanú činnosť zneužili nielen sily a prostriedky SIS, ale aj jej spoluprácu s partnerskou službou členského štátu NATO, konkrétne CIA. Aj o tom sa vzácny čitateľ dozvie viac v knihe Satan, teší ma!

[Poznámka na okraj: Pojem gangsterská skupina používam preto, lebo ide o môj osobný názor založený na osobnej skúsenosti, no nie je ho zatiaľ (!) možné považovať za trestnoprávny fakt. Ak by však príslušné orgány venovali mojim varovaniam a upozorneniam pozornosť včas, dnes sme sa už mohli rozprávať o konkrétnych právnych kvalifikáciách niektorých skutkov.]

A do tretice ako bývalý spravodajský dôstojník nežijem vo vzduchoprázdne, a preto som v priebehu uplynulých rokov zozbieral množstvo informácií o tom, aké kšefty a výpalnícke kúsky majú za sebou páni Pčolinský, Košč a Beňa. Z toho dôvodu som dlhodobo tvrdil, že sú zrelí na trestnoprávnu realizáciu. V prípade Vladimíra Pčolinského a Borisa Beňu sa moje proroctvo čiastočne naplnilo. Pokiaľ ide o Petra Košča, domnievam sa, že ani jeho džbán nie je nerozbitný. No posledné slovo v tejto veci má niekto iný, samozrejme.

Gangstri a ich komplici v médiách

Vladimír Pčolinský a Peter Košč boli roky informátormi viacerých popredných konšpirátorov. Medzi nimi vynikali predovšetkým Monika Tódová či Marek Vagovič. Avšak na vôdzke mali aj iných konšpirátorov zo SME, N, Aktualít, Plus 7 dní a ďalšej stoky slovenskej žurnalistiky. Táto okolnosť vyšla naplno najavo, keď zadržali pána Pčolinského.

Všetci konšpirátori sa predbiehali v ukážkovom dodržiavaní prezumpcie neviny. Niežeby na tom bolo niečo zlé. Práve naopak. Len podotýkam, že iba uznesenie vyšetrovateľa stačilo tým istým perohryzom na to, aby označovali generálov Lučanského a Gašpara a mnohých ďalších za členov zločineckej skupiny. V ich prípade prezumpcia neviny neprichádzala do úvahy. Toľko k dvom metrom slovenských konšpirátorov.

Keď prehovoria bossovia

Z trochu iného súdka je reakcia bossov Sme rodina na zadržanie Vladimíra Pčolinského. K tomu zase toľko, že to, čo predviedli, nebol prejav rodinnej súdržnosti, ale mafiánskych reflexov. V podtexte vyjadrení Borisa Kollára, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského (brata obvineného) boli vyhrážky typu „veď počkajte, keď začne Vlado hovoriť, pošpiní vás všetkých“.

V tejto súvislosti je namieste podotknúť, že nielen zadržanie a obvinenie Vladimíra Pčolinského, ale aj správanie sa a konanie jeho straníckych kumpánov nasvedčuje, že realita nie je ani zďaleka taká plochá, ako ju modelujú propaganda súčasnej vlády a konšpiračné médiá „slušného“ prúdu. Ako vidno, nestačí sa zbaviť len bödörovcov, ale musíme sa vysporiadať aj s klanom pčolinsko-koščovco-krajniakovco-lipšicovcov. Jeho člen, Matovičov Himmler Lipšic dnes stojí na čele Úradu špeciálnej prokuratúry, čo je také ohrozenie demokracie a právneho štátu, aké Slovensko nezažilo od tretej vlády Vladimíra Mečiara.

V knihe Satan, teší ma! sa môžete dozvedieť viac o tom, ako vyššie uvedená skupina spojila sily s bödörovcami na pôde SIS v rokoch 2016 – 2020 a ako obe zdieľali spoločných politických nominantov v najvyšších funkciách spravodajskej služby. Okrem knihy vám už stačia len pukance, o zábavu je postarané...

Nie je ani trochu náhoda, že advokátkou pána Pčolinského je istá Eva Mišíková. Bývalá prokurátorka generálnej prokuratúry, neskôr advokátka súdne trestaného Daniela Lipšica a dlhoročná kamarátka Petra Košča. Áno, toho Košča, čo zbíjal spolu Počlinským a Beňom.

Estetický postreh s ekonomickými implikáciami

Vo verejnom živote nám veľa napovedia nielen fakty a náznaky, ale aj estetika. Manželka obvineného Vladimíra Pčolinského, ako je známe, je takisto poslankyňou Sme rodina. Na Facebooku má Adriana Pčolinská dva profily. Jeden civilný, druhý politický. Na prvom s obľubou prezentuje osobný život.

Z veľkej časti je založený na prezentovaní garderóby a módnych doplnkov. Pani Pčolinská investovala do šiat, kabeliek, slnečných okuliarov a iných propriet odhadom desiatky tisíc eur. Nápadne sa v tomto ohľade ponáša na pani Karolínu Kočnerovú staršiu alebo na početné konkubíny Borisa Kollára. Je to, samozrejme, len estetický postreh, no má aj ekonomické implikácie, ktoré zase nasvedčujú tomu, že manžel pani poslankyne mal čo robiť, aby saturoval jej nákupný apetít.