Ak si niekto myslí, že za nepokoj v našich individuálnych dušiach i v duši celého národa môže Igor Matovič; alebo jeho predchodca Robert Fico; alebo progresívni liberáli; či národní konzervatívci, podlieha ilúzii, že jednotlivci utvárajú udalosti, a nie naopak. Slovensko veľmi potrebuje uzmierenie , no neprinesú mu ho žiadni osvietení jednotlivci, ale neosobné sily, na ktoré nemáme takmer žiaden vplyv. To neznamená, že nemáme žiadnu kontrolu nad svojimi životmi. Znamená to len toľko, že nad nimi máme kontrolu iba do určitej miery. Aj preto v ťažkých časoch pociťuje nepokoj a sme náchylnejší podliehať vášňam.

Ako otázka nestojí...

Je vôbec zmierenie možné?

A ak možné je, ako by asi malo vyzerať?

Majú sa vzdať názorov a záujmov progresívne a liberálne zmýšľajúci ľudia?

Alebo sa majú vzdať názorov a záujmov konzervatívne a národne zmýšľajúci ľudia?

A je možno zmierenie medzi mafiou v politike a tými, čo o sebe hovoria, že ju prišli vykoreniť?

Či nastane zmierenie až potom keď súčasnú generáciu politikov vystrieda nová?

Ani jedna z položených otázok nie je pre pochopenie nášho problému podstatná. Teda takto otázka nestojí.

Čo je veľký reset?

Ak hovoríme o zmierení, nie je reč o naivnom a infantilnom padaní si okolo krku. Ide o oveľa menej romantický proces. Samozrejme, je krásne, keď si ľudia odpúšťajú, vyznávajú sa verejne z hriechov a rovnako verejne žiadajú o odpustenie. To všetko sú však len rituály. Skutočné upokojenie a z neho prameniace zmierenie je možné len vtedy, keď sa zmenia socioekonomické podmienky tak, že väčšina ľudí získa naspäť pocit istoty.

Mnohí sa mylne domnievajú, že príčinou ekonomických a sociálnych otrasov je pandémia Covid-19. Nie je, ona je len ich urýchľovačom a násobiteľom. V médiách takého alebo onakého prúdu sa občas v tejto súvislosti zjaví pojem veľký reset. Jeho nesprávna či účelová interpretácia vedie k sprisahaneckým teóriám o tom, že SARS-CoV-2 je nástrojom temných síl nového zotročenia bezbranných a chudobných. Sprisahanecká teória z druhej časti spektra zase hovorí o tom, že veľký reset je vykúpením zo všetkých bolestí a strastí tohto sveta.

Veľký reset však nie je nič iné ako prirodzená zmena základov globálnej ekonomiky, vyvolaná novými technológiami a inováciami. Podobná fundamentálna zmena má vždy negatívne aj svetlé stránky. Zanikajú mnohé pracovné miesta a vznikajú nové. Na obsadenie nových pracovných miest je potrebné mať alebo získať aj nové technologické vedomosti či zručnosti. Tí, ktorí ich nemajú alebo sa adaptujú pomalšie, žijú v neistote a prežívajú úzkosti. Každý veľký reset má víťazov aj porazených.

Víťazi a porazení

Víťazi a porazení zdanlivo reprezentujú dva odlišné svety. Pravda je taká, že sú súčasťou sveta jedného a stane sa to zjavným až potom, keď sa rozdiely medzi jednými a druhými začnú zmierňovať. A k tomu zase dôjde až vtedy, keď si aj porazení nájdu také miesto v novom svete, aké im poskytne aj nový pocit istoty.

Potom môže dôjsť aj k upokojeniu a zmiereniu. Nie v tom zmysle, že vymiznú spoločenské, politické a ekonomické rozdiely. Budú tu vždy, len ich sila, hĺbka, šírka a ostrosť nebudú také extrémne, aké sú dnes. Špecifickým problémom Slovenska v tomto ohľade je okolnosť, že sa na veľký reset nepripravuje tak, ako by mohlo a malo. Takzvaný plán obnovy je príležitosťou investovať do takých technologických, inovačných a výskumných projektov, čo by krajinu vystrelili na úplne inú obežnú dráhu, na akej sa nachádza dnes. Žiaľ, zdá sa, že nebudeme schopní využiť tvorivé sily krízy a do veľkej miery podľahneme najmä jej ničivým účinkom. O to budú upokojenie a zmierenie komplikovanejšie, pretože aj rozdiely medzi víťazmi a porazenými budú hlbšie.

Triedny boj 21. storočia

Často počúvame, že opatrenia súvisiace s Covid-19 sú veľkou záťažou na psychiku, a preto sme viac agresívni, búrlivejšie nesúhlasíme s druhou stranou a kreslíme medzi „my“ a „oni“ ostrejšie hranice. Je to len čiastočná pravda, pretože – ako už bolo povedané – pandémia (či to, čo sa za ňu vydáva) je len urýchľovačom procesov, ktoré by nevyhnutne nastali aj bez nového vírusu.

Globálny technologický posun a z neho vyplývajúce hlboké ekonomické a sociálne zmeny by nastali aj bez nového ochorenia. Agresivita, hlboké nepochopenie medzi sociálnymi skupinami (marxistickou terminológiou povedané triedami) a ostré vymedzovanie sa by tu boli aj bez vírusu. Viedli by sme na sieťach i na uliciach rovnaké boje ako dnes. Nehádali by sme sa o rúška, vakcíny, izoláciu a lockdown. Znesvárené ideológie v pozadí týchto tém by tu boli stále prítomné, len dôraz na témy by bol iný. Viac by sa hovorilo o korporáciách, kapitalizme, úlohe štátu a podobne. Hovorí sa o tom aj dnes, no predsa len s menším dôrazom, pretože zdanlivo je hlavný problém iný.

Vášne a ich intenzita

A vlastne čo je hlavným problémom Slovenska a tohto sveta? Dobre, vynechajme svet a ostaňme len na Slovensku. Niekto by na otázku odpovedal, že hlavným problémom je Fico a spúšť, čo tu po sebe zanechal. Iný by zase tvrdil, že hlavným problémom je šialený premiér Matovič a jeho neskrotné a ťažko uchopiteľné ego. Určite by sme veľa počúvali o tom, že podstatou problému je boj tých, čo nás chránia proti návratu mafie alebo zápas o uchránenie tradičných hodnôt Slovenska a národa. Pokračovať zrejme netreba, pretože je zrejmé, že Robert Fico nebol problém, ale bol jeho produktom. Tak isto Igor Matovič nie je problém, je len jeho produktom.

Alebo inak, nie politický líder utvára svoju dobu, ale doba utvára svojho lídra. Takže ak by sme aj zajtra poslali Igora Matoviča na dôchodok a už by nikdy nevytrčil nos zo svojej vily v Trnave, na spoločenskú dynamku by to veľký vplyv nemalo. Možno, že by sa kormidla ujal politik, čo dokáže lepšie vytvárať dojem normálnosti. To by však neznamenalo, že hlboké spoločenské konflikty by vymizli.

Nezmizli by, ostali by tu naďalej prítomné, kvárili by nás aj naďalej a prežívali by sme ich s rovnakou intenzitou ako dnes. V tomto prípade je kľúčovým slovom intenzita, pretože konflikty sú v spoločnosti prítomné aj v lepších či dobrých časoch. Len ich lepšie znášame, menej ich zvýrazňujeme a dokážeme ich aj lepšie spracovať. Či moderovať. Lenže my žijeme v zlých časoch, čím sa intenzita našich vášní zvyšuje. Nehádame sa o rúška, vakcín, testovanie či o bežnej politike s odstupom, ale s prehnanou vášňou. Pretože si myslíme, že tí, s ktorými nesúhlasíme, sú príčinou našich problémov a nepohodlia.

Samozrejme, nie je to tak. Naše problémy vo svojej podstate ani nie sú naše, pretože sme ich nestvorili. Niežeby sme si nevyrobili dostatok ťažkostí sami, no tie, na ktorých naozaj záleží, ovplyvňujú sily presahujúce možnosti jednotlivcov, národov a ich vlád. Globálne technologické, ekonomické a sociálne zmeny sú mocnejšie ako najsilnejšie národy tohto sveta. Aj preto vidíme, že s rovnakou vášňou ako Slováci sa hádajú i Američania, Briti alebo Nemci.

Vášne nevymiznú, budú mať iné akcenty

Veľmi by sme si potrebovali oddýchnuť od našich vášní. Veľmi by sme potrebovali zmierenie a nepochybne po ňom mnohí úprimne túžime. Vášne však nad nami budú ešte nejaký čas víťaziť, pretože víťazi sa budú cítiť ohrození porazenými a porazení víťazmi. Víťazi sa budú báť, že porazení ich budú chcieť pripraviť o ich nové výsostné postavenie. A porazení budú zase žiť v presvedčení, že víťazi dosiahli úspech na ich úkor. Naše vášne nás ešte budú hodnú chvíľu trápiť a ich intenzita sa zmierni až vtedy, keď vďaka silám presahujúcim naše individuálne aj národné možnosti dosiahneme novú socioekonomickú rovnováhu.

Láska a nenávisť potom nevymiznú. Budú mať len inú intenzitu a iné akcenty. Potom si konečne aspoň na načas oddýchneme od našich vášní a dočkáme sa aspoň čiastočného zmierenia.