O mne

clanok

Od novinára cez spravodajského dôstojníka k Ďatľovi

Pri rôznych príležitostiach ma predstavujú ako spisovateľa. Aj napriek tomu, že som autorom troch kníh, za spisovateľa sa nepovažujem. Pravdu povediac moje profesijné zaradenie je trochu neurčité. Posúďte sami.

V prvej polovici 90. rokov minulého storočia sa zo mňa stal novinár. Začínal som v Slovenskom denníku, neskôr som prešiel do SME, kde som zažil aj vrchol novinárskej kariéry. V rokoch 1995 – 1998 som sa dostal do povedomia verejnosti písaním o nezákonnostiach SIS a jej zneužívaní na osobné a politické ciele predstaviteľov vtedajšej vládnej moci.

Môj záujem o nezákonnosti tajnej služby vyvolal nevôľu Mečiarovej vlády, ale aj samotného vedenia SIS. Stal som sa objektom spravodajského rozpracovania. SIS ma viac rokov nepretržite sledovala a dopočúvala, nasadzovala na mňa tajných spolupracovníkov a zosnovala proti mne niekoľko nevyberaných útokov. Bol som prepadnutý na ulici, zhorelo mi auto a mne i mojej rodine bolo adresovaných viacero vyhrážok.

Pri získavaní informácií o tom, ako Ivan Lexa a jeho námestník Jaroslav Svěchota riadili SIS, som sa dostal do styku s takzvanou paralelnou tajnou službou, ktorá poskytovala prezidentovi Michalovi Kováčovi a vtedajšej demokratickej opozícii strategické informácie. Tak som sa postupne začal oboznamovať so svetom spravodajských štruktúr a nadväzovať známosti s aktívnymi alebo penzionovanými príslušníkmi.

Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu som sa v roku 1998 stal príslušníkom SIS. Prácu spravodajského dôstojníka som vykonával pod krycou legendou novinára až do roku 2003, keď som bol na krátky čas vymenovaný za riaditeľa sekcie vnútorného spravodajstva SIS. Po odvolaní z funkcie som v tajnej službe pôsobil ešte necelé dva roky. Od roku 2005 som striedavo na voľnej nohe, pracujem v súkromnom sektore alebo sa venujem písaniu kníh.

V súčasnosti som zamestnaný vo firme svojho priateľa, spolupracujem s jednou reklamnou agentúrou na vypracovávaní komunikačných stratégií a vediem portál Ďateľ.sk.

články

Mareček Vagovič má veľkú šancu urobiť kariéru po boku Igora Matoviča

14.04.2021  I  16:35

Domáce komentáre

Opäť nadišiel čas prehrýzť sa argumentačnými plytčinami Marečka Vagoviča. Tentoraz písal o niečom, čomu rozumie najmenej: právu a spravodlivosti. Nemyslím si, že s hlúposťou sa dá bojovať. A už vôbec sa nedá nad hlúposťou zvíťaziť. Považujem však za zábavné intelektuálne suchoty obnažovať.

Obvinenie Vladimíra Pčolinského dokazuje, že mafia nikam neodchádza

31.03.2021  I  12:00

Domáce komentáre

Ak niekto z nepochopiteľného dôvodu uveril propagande Matovičovho režimu o boji proti mafii a korupcii, uznesenie o obvinení riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského musí byť pre každú politickú naivku nepríjemným vytriezvením.

SIS nezdevastovali Pčolinský, Košč a spol., ale tí, čo im od nej dali kľúče

27.03.2021  I  13:00

Domáce komentáre

Opäť sa stalo moderným hovoriť o tom, že SIS je potrebné zrušiť. Vyhlasujú to okrem iných takí, čo sami prispeli k jej úpadku. Sú dokonca takí obmedzení, že nechápu, ako primitívne zamieňajú príčinu s následkom a naopak.

Zmierenie nie je infantilné gesto, ale dosiahnutie novej rovnováhy v spoločnosti

19.03.2021  I  15:45

Domáce komentáre

Ak si niekto myslí, že za nepokoj v našich individuálnych dušiach i v duši celého národa môže Igor Matovič; alebo jeho predchodca Robert Fico; alebo progresívni liberáli; či národní konzervatívci, podlieha ilúzii, že jednotlivci utvárajú udalosti, a nie naopak. Slovensko veľmi potrebuje uzmierenie , no neprinesú mu ho žiadni osvietení jednotlivci, ale neosobné sily, na ktoré nemáme takmer žiaden vplyv. To neznamená, že nemáme žiadnu kontrolu nad svojimi životmi. Znamená to len toľko, že nad nimi máme kontrolu iba do určitej miery. Aj preto v ťažkých časoch pociťuje nepokoj a sme náchylnejší podliehať vášňam.