O mne

Od novinára cez spravodajského dôstojníka k Ďatľovi
Pri rôznych príležitostiach ma predstavujú ako spisovateľa. Aj napriek tomu, že som autorom troch kníh, za spisovateľa sa nepovažujem. Pravdu povediac moje profesijné zaradenie je trochu neurčité. Posúďte sami.
V prvej polovici 90. rokov minulého storočia sa zo mňa stal novinár. Začínal som v Slovenskom denníku, neskôr som prešiel do SME, kde som zažil aj vrchol novinárskej kariéry. V rokoch 1995 – 1998 som sa dostal do povedomia verejnosti písaním o nezákonnostiach SIS a jej zneužívaní na osobné a politické ciele predstaviteľov vtedajšej vládnej moci.
Môj záujem o nezákonnosti tajnej služby vyvolal nevôľu Mečiarovej vlády, ale aj samotného vedenia SIS. Stal som sa objektom spravodajského rozpracovania. SIS ma viac rokov nepretržite sledovala a dopočúvala, nasadzovala na mňa tajných spolupracovníkov a zosnovala proti mne niekoľko nevyberaných útokov. Bol som prepadnutý na ulici, zhorelo mi auto a mne i mojej rodine bolo adresovaných viacero vyhrážok.
Pri získavaní informácií o tom, ako Ivan Lexa a jeho námestník Jaroslav Svěchota riadili SIS, som sa dostal do styku s takzvanou paralelnou tajnou službou, ktorá poskytovala prezidentovi Michalovi Kováčovi a vtedajšej demokratickej opozícii strategické informácie. Tak som sa postupne začal oboznamovať so svetom spravodajských štruktúr a nadväzovať známosti s aktívnymi alebo penzionovanými príslušníkmi.
Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu som sa v roku 1998 stal príslušníkom SIS. Prácu spravodajského dôstojníka som vykonával pod krycou legendou novinára až do roku 2003, keď som bol na krátky čas vymenovaný za riaditeľa sekcie vnútorného spravodajstva SIS. Po odvolaní z funkcie som v tajnej službe pôsobil ešte necelé dva roky. Od roku 2005 som striedavo na voľnej nohe, pracujem v súkromnom sektore alebo sa venujem písaniu kníh.
V súčasnosti som zamestnaný vo firme svojho priateľa, spolupracujem s jednou reklamnou agentúrou na vypracovávaní komunikačných stratégií a vediem portál Ďateľ.sk.
články
SIS nezdevastovali Pčolinský, Košč a spol., ale tí, čo im od nej dali kľúče
27.03.2021 I 13:00
Domáce komentáre
Opäť sa stalo moderným hovoriť o tom, že SIS je potrebné zrušiť. Vyhlasujú to okrem iných takí, čo sami prispeli k jej úpadku. Sú dokonca takí obmedzení, že nechápu, ako primitívne zamieňajú príčinu s následkom a naopak.
Zmierenie nie je infantilné gesto, ale dosiahnutie novej rovnováhy v spoločnosti
19.03.2021 I 15:45
Domáce komentáre
Ak si niekto myslí, že za nepokoj v našich individuálnych dušiach i v duši celého národa môže Igor Matovič; alebo jeho predchodca Robert Fico; alebo progresívni liberáli; či národní konzervatívci, podlieha ilúzii, že jednotlivci utvárajú udalosti, a nie naopak. Slovensko veľmi potrebuje uzmierenie , no neprinesú mu ho žiadni osvietení jednotlivci, ale neosobné sily, na ktoré nemáme takmer žiaden vplyv. To neznamená, že nemáme žiadnu kontrolu nad svojimi životmi. Znamená to len toľko, že nad nimi máme kontrolu iba do určitej miery. Aj preto v ťažkých časoch pociťuje nepokoj a sme náchylnejší podliehať vášňam.
Zadržanie Vladimíra Pčolinského: Upozorňoval som na to roky a prišlo na moje slová
15.03.2021 I 06:00
Domáce komentáre
Z hľadiska viny alebo neviny je rozhodnutie o vzatí obvineného Vladimíra Pčolinského do väzby nepodstatné. Oveľa dôležitejší je samotný fakt, že dnes už bývalý riaditeľ SIS je podozrivý zo závažnej trestnej činnosti. Podozrenia voči nemu totiž nespadli z jasného neba a ani sa nezrodili zo dňa na deň. Ide o výsledok dlho trvajúcich procesov a ešte sa len ukáže, či bude mať na konci dňa navrch obvinený alebo prokurátor. Na oboch ešte čaká dlhá cesta.
Čo je a čo nie je geopolitika a ako je to vlastne so Sputnikom
03.03.2021 I 16:30
Domáce komentáre
Sputnik je vraj geopolitika. A nástroj ruskej hybridnej vojny. Tak sa nad tým trochu zamyslime.