Domáce komentáre

Nesloboda ľudí neraz zotročila pod pláštikom ušľachtilých myšlienok. Aj takto sa dá pozerať na prípad autora Tibora Eliota Rostasa.

Redaktor Aktualít Marek Vagovič v týchto dňoch uverejnil komentár s názvom „Komunizmus a fašizmus sú rovnaké zlo, súdruh konšpirátor“. Vzhľadom na to, že v článku sa v kryštalickej podobe zračia všetky neduhy dnešného žurnalizmu, ponúkame čitateľom obsiahlejšiu textovú analýzu.

Prípad tieňového ministra OĽaNO Jaroslava Naďa v plnej nahote odhaľuje biedu slovenského žurnalizmu. Hlavného prúdu aj alternatívy. A tomu zodpovedá aj celková úroveň spoločenskej debaty pred februárovými voľbami.

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy nie je jediný slovenský novinár, správajúci sa k slovu a myšlienkam ako vidly k hnoju. Jeho intelektuálne výkony sú však natoľko úpadkové, že stoja za pokus o textovú analýzu. Vybrali sme si jeden zvlášť „vydarený“ článok.

Mediálna manipulácia môže mať rôzne podoby a môže slúžiť rôznym účelom. Na Slovensku zväčša propagandistickým. Mnoho nasvedčuje tomu, že aj hystéria okolo Gorily je jednou z foriem informačnej a emocionálnej manipulácie. Ďateľ.sk na podporu tohto tvrdenia ponúka niekoľko argumentov.

Taktická logika v prípade Moniky Jankovskej je pomerne prostá. Menej medializácie, rovná sa väčšia nádej na úspech. Oveľa zložitejšie je preskúmať a pochopiť, prečo táto banalita novinárom, ale aj príslušným orgánom uniká.

Dnes nebudeme diskutovať o tom, či sme za alebo proti potratom. Ani o tom, či sme za alebo proti sobášom lesieb a homosexuálov. Bude reč o tom, ako slovenská spoločnosť diskutuje. Hneď na úvod si povedzme, že katastrofálne. No to nie je najhoršie. Pretože najhoršie je to, že kalamitný stav verejnej diskusie sa dramaticky zhoršuje.