Domáce komentáre

Opäť nadišiel čas prehrýzť sa argumentačnými plytčinami Marečka Vagoviča. Tentoraz písal o niečom, čomu rozumie najmenej: právu a spravodlivosti. Nemyslím si, že s hlúposťou sa dá bojovať. A už vôbec sa nedá nad hlúposťou zvíťaziť. Považujem však za zábavné intelektuálne suchoty obnažovať.

Ak niekto z nepochopiteľného dôvodu uveril propagande Matovičovho režimu o boji proti mafii a korupcii, uznesenie o obvinení riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského musí byť pre každú politickú naivku nepríjemným vytriezvením.

Opäť sa stalo moderným hovoriť o tom, že SIS je potrebné zrušiť. Vyhlasujú to okrem iných takí, čo sami prispeli k jej úpadku. Sú dokonca takí obmedzení, že nechápu, ako primitívne zamieňajú príčinu s následkom a naopak.

Ak si niekto myslí, že za nepokoj v našich individuálnych dušiach i v duši celého národa môže Igor Matovič; alebo jeho predchodca Robert Fico; alebo progresívni liberáli; či národní konzervatívci, podlieha ilúzii, že jednotlivci utvárajú udalosti, a nie naopak. Slovensko veľmi potrebuje uzmierenie , no neprinesú mu ho žiadni osvietení jednotlivci, ale neosobné sily, na ktoré nemáme takmer žiaden vplyv. To neznamená, že nemáme žiadnu kontrolu nad svojimi životmi. Znamená to len toľko, že nad nimi máme kontrolu iba do určitej miery. Aj preto v ťažkých časoch pociťuje nepokoj a sme náchylnejší podliehať vášňam.

Z hľadiska viny alebo neviny je rozhodnutie o vzatí obvineného Vladimíra Pčolinského do väzby nepodstatné. Oveľa dôležitejší je samotný fakt, že dnes už bývalý riaditeľ SIS je podozrivý zo závažnej trestnej činnosti. Podozrenia voči nemu totiž nespadli z jasného neba a ani sa nezrodili zo dňa na deň. Ide o výsledok dlho trvajúcich procesov a ešte sa len ukáže, či bude mať na konci dňa navrch obvinený alebo prokurátor. Na oboch ešte čaká dlhá cesta.

Sputnik je vraj geopolitika. A nástroj ruskej hybridnej vojny. Tak sa nad tým trochu zamyslime.

Portál topky.sk sa stal po Monike Tódovej novým užitočným idiotom v odpaľovaní cielených únikov z vyšetrovacích spisov. Tentoraz sú to výpovede kajúcnika a profesionálneho kriminálnika Borisa Beňu. Tvrdí, že mu riaditeľ NAKA Branislav Zurian vyzradil utajované skutočnosti. Naozaj?

Výpovede bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu plnia stránky novín. Jasný signál, že sa derie na slobodu. Bodaj by aj nie, keď má za sebou riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Má to jeden háčik. Kajúcnik Beňa spieva podľa vopred napísaných nôt. Prinajmenšom v prípade obvineného Martina Kvietika.

Nikdy nemusel trpezlivo čakať, kým naňho príde rad, nikdy nemusel prejsť tŕnistou cestu od najnižších priečok po najvyššie, pretože vždy sa považoval za niekoho, kto je viac ako všetci ostatní. A zväčša mu to vychádzalo, pretože aj jeho okolie často podliehalo ilúzii, že je výnimočný. Podarí sa to Danielovi Lipšicovi aj tentoraz?

Módnou vlnou oficiálneho náboženstva liberalizmu je boj proti takzvanému extrémizmu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v slovenskej trestno-právnej praxi ide zväčša o verbálne delikty s prinajmenšom spornou mierou spoločenskej nebezpečnosti. Na druhej strane prakticky denne v médiách narážame na vyjadrenia, ktoré by sa dali hodnotiť napríklad ako navádzanie na trestný čin krivej výpovede, respektíve krivého obvinenia. A nikto s tým nič nerobí.