Domáce komentáre

Podľa najnovšieho prieskumu dôveruje viac ľudí generálnemu ako špeciálnemu prokurátorovi. Niektorí sa tešia, iní škrípu zubami. A presne preto takéto prieskumy vznikajú. Ich cieľom je bičovať vášne. Skúsme sa však pozrieť na aktuálne problémy triezvou optikou.

Jedným z nemenných zákonov slovenskej politiky je axióma, že tam, kde zapustí korene hypertofované ego šialencovho kata, nemá zdravý rozum miesto. A namiesto neho verejnú diskusiu oblažujú nenávistné kampane a tupá propaganda paničiek úzkostlivých na zmienky o ich zadkoch.

Mareček sa nám znova opustil. Presnejšie pustil myšlienky na špacírku a nedopadlo to dobre. Ako obyčajne, žiada sa dodať. Zobral si na mušku bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana a jeho nahrávku rozhovoru s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem.

Referendum o predčasných voľbách sa nekoná. Je to dobrá aj zlá správa zároveň. Politické spory sa totiž majú riešiť na pôde republikánskych inštitúcií. No ak už suverén povedal, že chce referendum, konať sa rozhodne malo.

O slaboduchej slohovej prácičke Kollárovej handry Aláča hovorí kadekto. To isté platí o stretnutí najvyšších štátnych činovníkov s plytkým intelektom v centrále SIS pod taktovkou vlekára z Donovál. Málokto však vie, že všetko, o čom tárajú nezmysly politici aj médiá ohľadom sprisahania vyšetrovateľov, sa začalo výpoveďou predstaviteľa skupiny takzvaných takáčovcov Mateja Zemana. Ako obyčajne, všetko je inak, ako prezentujú politici a médiá. Všetko sa dokonca začalo úplne inak, než si ktokoľvek vrátane orgánov činných v trestnom konaní predstavoval.

Igor Matovič to možno nemal v pláne. No vybral si za koaličných partnerov zločincov. Dali tvár jeho režimu. Mnohé o tom vypovedá februárové trestné oznámenie bývalého šéfa NAKA na prominentného kajúcnika režimu Borisa Beňu.

Venovať zvýšenú pozornosť každodenným škriepkam na politickej scéne nemá veľký význam, pretože spravidla nemajú povahu významných trendov so zásadným vplyvom na naše životy. Kauza Sputnik je však natoľko mnohovrstevná, že si predsa len zaslúži niekoľko poznámok.

Opäť nadišiel čas prehrýzť sa argumentačnými plytčinami Marečka Vagoviča. Tentoraz písal o niečom, čomu rozumie najmenej: právu a spravodlivosti. Nemyslím si, že s hlúposťou sa dá bojovať. A už vôbec sa nedá nad hlúposťou zvíťaziť. Považujem však za zábavné intelektuálne suchoty obnažovať.

Ak niekto z nepochopiteľného dôvodu uveril propagande Matovičovho režimu o boji proti mafii a korupcii, uznesenie o obvinení riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského musí byť pre každú politickú naivku nepríjemným vytriezvením.

Opäť sa stalo moderným hovoriť o tom, že SIS je potrebné zrušiť. Vyhlasujú to okrem iných takí, čo sami prispeli k jej úpadku. Sú dokonca takí obmedzení, že nechápu, ako primitívne zamieňajú príčinu s následkom a naopak.