Domáce komentáre

Smrť Róberta Remiáša vyvoláva otázniky a pochybnosti na oboch stranách pomyslenej barikády. Do určitej miery je to pochopiteľné, ale ani jedni, ani druhí by nemali nikdy zabudnúť na to, že o výsledku trestného konania nesmie rozhodovať hlas ulice, ale dôkazy.

Veľký protikorupčný pochod organizovala, financovala a politicky riadila opozícia. Politici navyše mladých presvedčili, aby nežiadali hlavu generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára.

Vyšetreniu smrti Róberta Remiáša nebránili Mečiarove amnestie. Prinajmenšom od konca roku 1998 si dokonca môžeme byť istí, že v ceste objasneniu prípadu nestoja ani politické prekážky. Kauza Remiáš ostáva zatiaľ otvorená preto, lebo jej objasňovanie sa uberalo nesprávnym smerom.

Tatranka je obľúbená napolitánka generácií Slovákov. A je to aj prezývka zločinca, čo vodí políciu za nos. Jeho prefíkanosť raz bude negatívnym poučením pre generácie slovenských policajtov.

Daniel Lipšic verbálne bojuje za právny štát. Skutkami dokazuje, že pred úctou k zákonu uprednostňuje mediálnu pozornosť.

Ako sa bude vyvíjať svet najbližšie štyri roky? Odpovede na túto zdanlivo obyčajnú otázku sa pokúsia vo Washingtone hľadať najbystrejšie mozgy svetovej geopolitiky. Ďateľ.sk bude ako pozorovateľ pri tom.

Radosť zo zrušenia Mečiarových amnestií by mala byť opatrná. Politické sily, ktoré sa mediálne zhostili tejto témy, sú hrozbou pre slobodu, budúcnosť republiky a jej základov.

Rodina Františka Gauliedera má zvrchované právo dozvedieť sa pravdu o smrti ich milovaného. Objasneniu prípadu bráni hystéria, vyvolávaná sprisahaneckými teóriami politikov a novinárov.

Telo Františka Gauliedera našli na železničnej trati medzi Trnovcom a Šaľou. Príčina smrti je predmetom policajného vyšetrovania.