Domáce komentáre

Pred 29 rokmi zanikla Československá federatívna republika. Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o rozpustení spoločného štátu a 1. januára 1993 začali existovať Slovenská republika a Česká republika ako samostatné štáty. Aj keď nové štáty vznikli predovšetkým z vôle vtedajších politických reprezentácií podporovaných významnou časťou oboch národov, zmena na politickej mape Európy by nebola možná bez širších geopolitických pohybov na kontinente.

Ministri zahraničných vecí a obrany Ivan Korčok a Jaroslav Naď presadzujú, aby kabinet Eduarda Hegera podpísal Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Slovensko malo takmer tri desaťročia pomerne vyvážanú diplomaciu a jeho zahraničná politika reflektovala geopolitické postavenie krajiny v Európe. Súčasná politická reprezentácia túto rovnováhu krok za krokom narúša a robí zo Slovenska satelitný štát.

Slovenská mediálna scéna je nadmieru obdarená prítomnosťou jedincov s malými, až nulovými schopnosťami myslieť. No jeden z nich, s intelektom Igora Matoviča a dušou Daniela Lipšica vyniká obzvlášť. Ego má roztiahnuté ako Istanbul, no mozoček scvrknutý tak, že by ho pojala škrupina vlašského orecha. Vzácny čitateľ, hádaj, kto je to?

Liberáli sú frustrovaní z druhej strany barikády. A druhá strana barikády je frustrovaná z liberálov. Liberáli však majú momentálnu výhodu, že sú pri moci a môžu „príčinu“ svojej frustrácie sankcionovať zavedením nových trestných činov a zaviesť tak ešte viac kontroly a dozoru štátu nad myšlienkovým a emocionálnym svetom jednotlivcov.

Beáta Balogová je nula. A okrem toho je ešte šéfredaktorkou denníka SME. V dnešných časoch nikto iný ako nula túto funkciu zastávať nemôže, takže je vlastne všetko v poriadku.

Sudca Michal Truban možno naozaj robí chyby a nerozhoduje v súlade so zákonom. No ak je to tak, treba to aj podložiť právne relevantnými a logicky obhájiteľnými argumentmi. To, čo na jeho adresu ponúkol komentátor Aktualít Mareček Vagovič, je len zmes demagógie, politických sloganov a slovného šalátu, produkovaného plytkým intelektom.

Naozaj je to únavné a v podstate aj nudné. No napriek tomu ešte stále vidím zmysel v poukazovaní na anamnézu mediálnej manipulácie každodenne sa rodiacu v mdlých mysliach neduživých novinárskych mozgov.

Nikdy som neveril Ľubošovi Blahovi, keď tvrdil, že komentátor SME Peter Schutz holduje nadmernej konzumácii krabicového vína. Po prečítaní novinárovho ostatného dielka začínam uvažovať nad tým, či predsa len podpredseda Smeru nemá pravdu. Nech je, ako chce, nechajme pána Schutza usvedčiť sa z opitosti nezdravými emóciami jeho vlastnými slovami.

Podľa najnovšieho prieskumu dôveruje viac ľudí generálnemu ako špeciálnemu prokurátorovi. Niektorí sa tešia, iní škrípu zubami. A presne preto takéto prieskumy vznikajú. Ich cieľom je bičovať vášne. Skúsme sa však pozrieť na aktuálne problémy triezvou optikou.

Jedným z nemenných zákonov slovenskej politiky je axióma, že tam, kde zapustí korene hypertofované ego šialencovho kata, nemá zdravý rozum miesto. A namiesto neho verejnú diskusiu oblažujú nenávistné kampane a tupá propaganda paničiek úzkostlivých na zmienky o ich zadkoch.