Domáce komentáre

Medzi porazených uplynulých volieb patria aj slovenskí novinári. Napriek tomu sa nepoučili a po volebnej bitke sa zapájajú do ďalšej politickej šarvátky. Tentoraz v zákopoch vnútornej vojny vznikajúcej novej koalície.

Víťazstvo Igora Matoviča logicky znamená porážku Roberta Fica, Bélu Bugára a Andreja Danka. Jeho úspešné ťaženie sa odohralo aj na úkor Richarda Sulíka, Andreja Kisku, Michala Trubana, Miroslava Beblavého a Alojza Hlinu. Igor Matovič porazil odchádzajúcu vládnu koalíciu aj veľkú časť opozície a do veľkej miery prekreslil slovenskú politickú mapu.

Slovensko sa ani po 29. februári 2020 zásadne nezmení. Možno sa vymenia kulisy a herci v hlavných postavách, životné podmienky Slovákov, Maďarov, Rómov a ostatných národov žijúcich medzi Dunajom a Tatrami to zásadne neovplyvní.

Nesloboda ľudí neraz zotročila pod pláštikom ušľachtilých myšlienok. Aj takto sa dá pozerať na prípad autora Tibora Eliota Rostasa.

Redaktor Aktualít Marek Vagovič v týchto dňoch uverejnil komentár s názvom „Komunizmus a fašizmus sú rovnaké zlo, súdruh konšpirátor“. Vzhľadom na to, že v článku sa v kryštalickej podobe zračia všetky neduhy dnešného žurnalizmu, ponúkame čitateľom obsiahlejšiu textovú analýzu.

Prípad tieňového ministra OĽaNO Jaroslava Naďa v plnej nahote odhaľuje biedu slovenského žurnalizmu. Hlavného prúdu aj alternatívy. A tomu zodpovedá aj celková úroveň spoločenskej debaty pred februárovými voľbami.

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy nie je jediný slovenský novinár, správajúci sa k slovu a myšlienkam ako vidly k hnoju. Jeho intelektuálne výkony sú však natoľko úpadkové, že stoja za pokus o textovú analýzu. Vybrali sme si jeden zvlášť „vydarený“ článok.