Domáce komentáre

V mojej novej knihe Satan, teší ma! odkrývam okrem mnohých iných špinavostí slovenskej politiky aj pozadie vymyslenej kauzy Čistý deň. Spojili sa v nej politici, novinári a kriminálne podsvetie. V knihe popisujem aj mediálne manipulácie takých veličín slovenskej žurnalistiky, akou je istý Marek Vagovič. Kým sa Satan, teší ma! dostane do rúk čitateľa, ponúkam ako bonus analýzu jednej mediálnej manipulácie navyše.

Meno Marián Zetocha je širokej verejnosti neznáme. Podľa vyšetrovateľa sa podieľal na zosnovaní Bödörovej zločineckej skupiny. Médiá však mlčia o tom, že slúžil aj vláde Igora Matoviča. Lepšie povedané gangu Vladimíra Pčolinského a Petra Košča vo vedení Slovenskej informačnej služby.

Na masové zhromaždenia za účelom odoberania vzoriek z nosov pospolitého ľudu existuje mnoho protirečivých názorov. Objavujú sa aj varovania pred diktátorom. Naozaj sa máme čoho báť?

Slovenské zákonodarstvo posúva hranice slobody prejavu. Cieľom je potieranie prejavov politického extrémizmu. Veľká časť spoločnosti s obmedzovaním slobody prejavu súhlasí, no nezanedbateľná skupina ľudí to odmieta. Čo vlastne trestáme, keď sa niekto pohráva so symbolikou nacistického pozdravu „Heil Hitler!“?

Moja nová kniha Satan, teší ma! o vražde Jána Kuciaka, Marianovi Kočnerovi, mediálnom pogrome, prenasledovaní utajeného svedka a špinavostiach v pozadí umelej kauzy Čistý deň ešte nestihla vyjsť z tlačiarne, avšak novinári už v predstihu začali bombardovať kníhkupectvá, aby bojkotovali jej propagáciu a predaj.

Spor o COVID-19 je hlbší ako hádka o to, aký je správny prístup k jednému vírusu. Tým, čo v tomto konflikte najviac kričia, uniká, že táto búrka potrvá ešte veľmi dlho a utíšia ju až sily a udalosti, na ktoré nikto z nás nemá najmenší vplyv.

Arménsko ešte donedávna porážalo Azerbajdžan v konflikte o Náhorný Karabach. Karta sa obracia a meniaca sa situácia na Južnom Kaukaze nám pripomína, že ani v strednej Európe nikdy neboli a nie sú hranice nakreslené naveky.

Ku kauze Jána Kuciaka sa zoširoka vyjadrujem v novej knihe, čoskoro bude v predaji. Týmto textom sa len v krátkosti venujem niektorým zarážajúco nelogickým tvrdeniam Špecializovaného trestného súdu. Presnejšie senátu Ruženy Sabovej, pretože podľa mojej mienky prepadol z logiky.

Slovensko je krajina otrávená jedom zlomyseľnosti, podlosti, nevedomosti, nekompetentnosti a zhubnej závislosti novinárov a politikov od dopamínových infúzií, vyvolaných instantným prílevom lajkov, šérov a podporných komentárov izolovaného ostrova veriacich v oceáne Facebooku. Ťažko hľadať odpornejší príklad zamorenia zdravého rozumu týmto toxickým mixom, akým je vyzradenie identity spravodajského dôstojníka Lukáša Kyselicu.

Po rigoróznej práci Andreja Danka sa slovenské politické dejiny rýmujú diplomovkou nového predsedu parlamentu a bakalárkou jeho niekdajšej konkubíny. Možno to vyznie prekvapivo, no problém nie je v politikoch, ale v novinároch, pretože nedokážu vnímať priority a naliehavosť reality každodenného života.