Domáce komentáre

Rozdávať ponaučenia o liberalizme a liberálnej demokracii v susedných krajinách bez dostatočných vedomostí môže vyznieť trápne. A to aj v prípade, že rozpaky nad výkonom Zuzany Čaputovej prehlušuje nekritický potlesk servilných médií.

Andrej Kiska ešte nie je v parlamente, ale už teraz avizuje, že proti vôli ľudu je ochotný postaviť vôľu ulice. A to je veľký problém pre republiku a jej inštitúcie.

Byť členom národa znamená milovať iných členov národa bez ohľadu na ich politické presvedčenie. Nie je to romantická predstava z 19. storočia. Byť doslova zamilovaný do príslušníkov svojho národa je totiž vitálnym predpokladom jeho prežitia. A to je v dôsledku veľmi pragmatická myšlienka.

Prezidentka Finančnej správy Lenka Wittembergerová používa dva metre. Jeden je nástrojom na skrotenie hysterických médií. Druhý na ochranu podozrivo konajúcich funkcionárov úradu, akým je napríklad viceprezident Finančnej správy Dušan Pátek.

Európske voľby môžu na slovenskej politickej scéne pripomínať tajfún, ale na kontinentálnej úrovni sa predpovede (aj zbožné želania) radikálnej zmeny zloženia Európskeho parlamentu celkom nenaplnili. Ponorení v často malicherných domácich sporoch máme tendenciu preceňovať náznaky domácej zmeny a na škodu veci venujeme menej pozornosti širšiemu obrazu reality v Európe.

Ochrankár by mal byť nielen dobrý strelec, šikovný bojovník a predvídavý taktik, ale aj diskrétny profesionál. Aspoň taký je ideál. Realita je trochu iná. A rozhodne je oveľa komplikovanejšia, ako to verejnosti líčia tendenčné médiá.

O rok uplynie trištvrte storočia od ukončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente. Aj napriek značnému časovému odstupu neraz posudzujeme geopolitické a historické súvislosti tejto udalosti na základe ideologickej interpretácie dejín. Na vlastnú škodu, pretože nám to bráni jasne vidieť nielen minulosť, ale aj súčasnosť.

Mediálna a opozičná interpretácia víťazstva Zuzany Čaputovej je založená na myšlienke, že jej zvolenie za hlavu štátu je prísľubom politickej zmeny. Problém tohto videnia udalostí spočíva v tom, že ide o propagandistickú floskulu, nie reflexiu politickej reality. Videné zo širšej perspektíve je totiž zrejmé, že víťazstvo pani Čaputovej je mierne modifikovaným, ale pred sa len refrénom tej istej pesničky spred piatich rokov.

Liberálna demokracia je jednou z mnohých ideológií, napriek tomu sa väčšina politických strán a médií správa tak, akoby bola vyjadrením konca dejín. Z demokracie však nerobí prijateľnú formu vlády liberalizmus, ale republika.

Na detailnú analýzu prezidentských volieb 2019 je priskoro. Jasnejší obraz o politických preferenciách slovenských voličov nám poskytne až druhé kolo. Až v ňom sa ukáže, či do prezidentského paláca dokáže pretlačiť svoju kandidátku koalícia liberálov rôzneho zafarbenia, ktorej asistuje politický patchwork Igora Matoviča, alebo dosiaľ izolovaný nominant Smeru s nepresvedčivým účinkovaním v kole prvom.