Domáce komentáre

Európske voľby môžu na slovenskej politickej scéne pripomínať tajfún, ale na kontinentálnej úrovni sa predpovede (aj zbožné želania) radikálnej zmeny zloženia Európskeho parlamentu celkom nenaplnili. Ponorení v často malicherných domácich sporoch máme tendenciu preceňovať náznaky domácej zmeny a na škodu veci venujeme menej pozornosti širšiemu obrazu reality v Európe.

Ochrankár by mal byť nielen dobrý strelec, šikovný bojovník a predvídavý taktik, ale aj diskrétny profesionál. Aspoň taký je ideál. Realita je trochu iná. A rozhodne je oveľa komplikovanejšia, ako to verejnosti líčia tendenčné médiá.

O rok uplynie trištvrte storočia od ukončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente. Aj napriek značnému časovému odstupu neraz posudzujeme geopolitické a historické súvislosti tejto udalosti na základe ideologickej interpretácie dejín. Na vlastnú škodu, pretože nám to bráni jasne vidieť nielen minulosť, ale aj súčasnosť.

Mediálna a opozičná interpretácia víťazstva Zuzany Čaputovej je založená na myšlienke, že jej zvolenie za hlavu štátu je prísľubom politickej zmeny. Problém tohto videnia udalostí spočíva v tom, že ide o propagandistickú floskulu, nie reflexiu politickej reality. Videné zo širšej perspektíve je totiž zrejmé, že víťazstvo pani Čaputovej je mierne modifikovaným, ale pred sa len refrénom tej istej pesničky spred piatich rokov.

Liberálna demokracia je jednou z mnohých ideológií, napriek tomu sa väčšina politických strán a médií správa tak, akoby bola vyjadrením konca dejín. Z demokracie však nerobí prijateľnú formu vlády liberalizmus, ale republika.

Na detailnú analýzu prezidentských volieb 2019 je priskoro. Jasnejší obraz o politických preferenciách slovenských voličov nám poskytne až druhé kolo. Až v ňom sa ukáže, či do prezidentského paláca dokáže pretlačiť svoju kandidátku koalícia liberálov rôzneho zafarbenia, ktorej asistuje politický patchwork Igora Matoviča, alebo dosiaľ izolovaný nominant Smeru s nepresvedčivým účinkovaním v kole prvom.

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka prinieslo mnoho odhalení. Jedno z nich sa usilujú novinári dôsledne utajiť. Ide o to, že okrem Daniela Lipšica a Romana Kvasnicu bol zdrojom únikov informácií z vyšetrovacieho spisu a ich expedovania do médií mafián Peter Košč. Jeho priamymi a nepriamymi spojencami v médiách sú Monika Tódová, Roman Cuprik, Ján Krempaský, Jana Šimíčková, Pavel Knapko a ďalší. Toto je prvá časť správy o tom, kto je Peter Košč a komu novinári prepožičali svoje brká a mdlé mysle.

Doterajší priebeh kampane pred voľbami prezidenta plasticky ilustruje výhody a nevýhody hlbokých ideologických a politických priepastí, oddeľujúcich nielen jednotlivých kandidátov, ale aj široké segmenty populácie slovenských voličov.

Rozhovor s Petrom Tóthom

Verme, že médiá to nerobia vedome, ale vo výsledku pomáhajú Marianovi Kočnerovi kontrolovať Alenu Zsuzsovú. Pozrime sa na anatómiu tejto podivnej symbiózy.