Zahraničné komentáre

Diskusia o Európe je večne živá a čoraz búrlivejšia. Žiaľ, veľmi často je redukovaná na ideologický spor medzi euro- skeptikmi a optimistami. Skutočnosť je oveľa komplexnejšia a najmä budúcnosť je omnoho nejasnejšia, ako si mnohí predstavujú a myslia. Všetko sa to začína a končí a potom znovu začína pri probléme európskej diverzity.

Saudský korunný princ Mohamed Bin Salman Al Saud, jeho najbližší spolupracovníci a ďalší vyššie aj nižšie postavení predstavitelia režimu by mali byť postavení pred medzinárodný trestný súd. Nikdy sa to však nestane, pretože kráľovský dvor hrá v geopolitických záujmoch (nielen) Spojených štátov dôležitú úlohu.

Británia nemá večných ani trvalých spojencov či nepriateľov, iba večné a trvalé záujmy a povinnosťou vlády Jej veličenstva je ich za každých okolností presadzovať. Tento bonmot znie ako otrepaná fráza, no s blížiacim sa vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa stáva aktuálnejším, než bol počas niekoľkých uplynulých desaťročí.

Spojené kráľovstvo je piata najväčšia ekonomika na svete. Stále nie dosť silná na to, aby sa zaobišla bez Európskej únie.

Schopnosť pozerať sa na svet očami chladného rozumu a prenikavého úsudku robí z Georgea Friedmana osobnosť, za ktorou sa kvôli jednej večeri oplatí preletieť Atlantický oceán.

Výsledkom politického primitivizmu je predstava, že Amerika je všemocná. Nie je, a preto sa Donald Trump stretol s Vladimírom Putinom.

Fašizmus a nacizmus sú odpudivé ideológie, ale druhá svetová vojna by sa v takej či onakej podobe rozhorela aj bez ich existencie. A to je dôvod hlbšie sa zamyslieť nad tým, čo národy so železnou pravidelnosťou vháňa do krvavých jatiek na bojiskách.

Irán je regionálna mocnosť a tak sa aj správa. Chce si zabezpečiť priamy prístup k Stredozemnému moru, a preto naráža tak na odpor Izraela, ako aj všadeprítomných USA. V stávke je dokonca iránska nukleárna dohoda. Víťazom tejto konfrontácie nemusí byť nikto, no všeobecne prijateľným kompromisom môže byť situácia, v ktorej budú všetci zúčastnení nespokojní rovnakou mierou.

Keď hovoríme o geopolitickom postavení Slovenska, musíme sa zaoberať viac inými krajinami ako sami sebou, pretože sme príliš slabí a príliš malí na to, aby sme mali vplyv na európske udalosti. Tým nie je povedané, že sme úplne stratili kontrolu nad svojím osudom. Naopak, musíme sa naučiť vnímať, ako sa pohybujú balvany, aby sme vedeli vo vhodnom čase uskočiť na správnu stranu.

Narastajúce rozpory medzi západnými mocnosťami a Ruskom čoraz častejšie vyvolávajú v strednej a východnej Európe diskusie o tom, aký by mal byť správny prístup menších krajín k Moskve. Problém spočíva v tom, že žiaden správny postoj neexistuje. Existujú len národné záujmy a otázka stojí tak, či ich jednotlivé krajiny správne pochopili.